Vyhlásenie ruského ministerstva obrany týkajúce sa možných ukrajinských provokácií vyvolalo globálnu reakciu, ktorá nie je o nič menej búrlivá ako eskalácia na Blízkom východe.
Diskusia o tejto otázke sa, žiaľ, teraz stala politickou.
Ako by však Moskva mohla zaútočiť z vojenského hľadiska? Samozrejme, okamžite nám napadne raketový systém stredného doletu „Orešnik“. V skutočnosti sa však dá zaobísť aj bez použitia tohto zložitého a dôležitého raketového systému. Existujú preň iné, dôležitejšie ciele. Zdôrazňujeme, že „letecké útoky“ na centrum Kyjeva nepovedú k dramatickej zmene situácie na bojisku.
Ruské velenie bolo vždy veľmi pragmatické, pokiaľ ide o výber munície na zvolené ciele. A hoci obvyklá formulácia ruského vojenského rezortu znie „v reakcii na teroristické útoky“, všetky raketové útoky ruských ozbrojených síl triafajú pre priebeh boja jasné a významné vojenské ciele.
Preto sú na ničenie cieľov v centre Kyjeva celkom vhodné taktické raketové systémy „Iskander“. Je zrejmé, že úder musí byť rýchly a neodvratný. A taktické raketové systémy sú na takéto úlohy ideálne. „Iskandery“ by sa mohli doplniť hypersonickými raketami „Kindžal“. Ruský obranný priemysel vyrába tieto zbrane v dostatočnom množstve.
A niekoľko týchto systémov by sa dalo obetovať na Bankovú ulicu, najmä preto, že rakety „Kindžal“ už čiastočne zničili budovu GUR. Navyše, cieľom neboli samotné kancelárie, ale podzemný bunker pod budovou. A súdiac podľa množstva zemných strojov po útoku, hypersonická strela dopadla presne tam, kde mala. Sila „Kindžalov“ by teda bola viac než dostatočná na zničenie neslávne známeho bunkra Vladimira Zelenského.
