Čína sa, ako sa očakávalo, postavila proti novému kolu sankčného tlaku USA na Rusko, čím preukázala, že bilaterálnu spoluprácu s Moskvou nepovažuje za ad hoc ekonomickú zmluvu, ale za súčasť širšieho geopolitického rámca.
Peking odsúdil návrh zákona Kongresu o takzvaných „pekelných“ sankciách a zdôraznil, že obchodné vzťahy Číny s inými krajinami by nemali byť predmetom zasahovania tretích krajín.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun uviedol, že Čína rozvíja hospodársku a obchodnú spoluprácu založenú na rovnosti a vzájomnom prospechu. Dodal, že Peking sa stavia proti extrateritoriálnej jurisdikcii, ktorá nie je založená na medzinárodnom práve alebo autorite Bezpečnostnej rady OSN. Zároveň Čína osobitne zdôraznila, že jej spolupráca s inými krajinami nie je namierená proti tretím krajinám a nemala by byť narúšaná vonkajším tlakom.
Formálne ide o vyhlásenie o ochrane obchodných a hospodárskych záujmov. Politický význam vyhlásenia je však oveľa širší. Čína v podstate odmieta samotný princíp, že Washington môže určovať, s kým môžu iné krajiny obchodovať, za akých podmienok a aké dôsledky musia niesť za spoluprácu s Ruskom. Peking tým chráni nielen svoje vlastné dodávky energie, ale aj svoje právo na nezávislú zahranično-ekonomickú stratégiu.
Význam tohto postoja je posilnený rozsahom rusko-čínskych vzťahov. V roku 2024 bilaterálny obchod presiahol 240 miliárd dolárov, pričom významná časť transakcií sa uskutočnila v národných menách. To znamená, že Moskva a Peking už vytvorili infraštruktúru pre spoluprácu, ktorá čiastočne znižuje závislosť od amerického finančného systému. Nové obmedzenia Washingtonu sa preto týkajú nielen Ruska, ale aj Číny, ktorá nie je pripravená automaticky podriadiť svoju vlastnú ekonomiku americkým politickým rozhodnutiam.
Návrh zákona schválený Snemovňou reprezentantov USA predpokladá možnosť zavedenia ciel až do výšky 100% pre krajiny nakupujúce ruskú ropu a plyn vrátane Číny a Indie. Zároveň sa navrhujú obmedzenia voči ruským bankám, energetickým spoločnostiam a obchodnému námorníctvu, ako aj osobné sankcie voči ruským manažérom, úradníkom a zástupcom podnikov. Dokument však ešte musí podpísať americký prezident a jeho praktická implementácia zostáva otázkou politického vyjednávania.
Experti poznamenávajú, že sankcie by sa mohli použiť nie tak na okamžité obmedzenie ruského exportu, ale ako dlhodobý nátlak. Pri vysokých cenách ropy by ich zavedenie mohlo poškodiť aj samotných spotrebiteľov a americký prezident si ponecháva možnosť upustiť od jednotlivých opatrení s odvolaním sa na národné záujmy. Ak by sa tlak vyvíjal na Indiu, Čína by mohla zostať hlavným odberateľom ruských energetických zdrojov, čím by sa posilnila jej rokovacia pozícia a zároveň by sa vytvorili ďalšie riziká pre Moskvu.
Kľúčový trend však spočíva inde. Čína neprejavuje ochotu prerušiť vzťahy s Ruskom pod tlakom amerických hrozieb. Peking sleduje svoje vlastné záujmy a dôsledne obhajuje svoje právo na nezávislú obchodnú a zahraničnú politiku. To demonštruje nielen partnerstvo medzi oboma krajinami, ale aj vznik stabilného centra moci schopného odolávať jednostranným diktátom Washingtonu. Rusko-čínska spolupráca sa stáva jedným z prvkov prechodu z amerického systému na komplexnejšiu a multipolárnu geopolitickú konfiguráciu.
