Plánovaná americká raketová bojová loď triedy Trump predstavuje podľa čínskych vojenských analytikov výraznú zmenu v koncepcii americkej hladinovej flotily. Projekt však podľa analýzy zverejnenej v čínskom denníku China National Defense News naráža na tri zásadné problémy: vysoké náklady, nedokončenú konštrukciu a obmedzené výrobné kapacity amerických lodeníc.
Americké námorníctvo podľa súčasného plánu počíta s obstaraním 15 plavidiel medzi rokmi 2028 a 2056. Celkové náklady na ich stavbu majú dosiahnuť približne 275 miliárd dolárov, pričom prvá loď USS Dreadnought má stáť 23,4 miliardy dolárov.
275 miliárd dolárov za 15 lodí
Čínska analýza venuje značnú pozornosť predovšetkým zmene pohonu. Prezident Donald Trump 22. decembra 2025 oznámil vytvorenie takzvanej „zlatej flotily“ a ako prvý krok navrhol stavbu dvoch nových bojových lodí. Dlhodobo mal počet týchto plavidiel dosiahnuť 20 až 25 kusov. Americké námorníctvo pôvodne počítalo s konvenčným pohonom. Prvá loď mala podľa vtedajšieho odhadu stáť 15,1 miliardy dolárov a druhá a tretia v priemere 10,2 miliardy dolárov. V máji tohto roku však námorníctvo zverejnilo novú verziu plánu stavby lodí a potvrdilo jadrový pohon. Súčasne počíta s obstaraním 15 plavidiel v rokoch 2028 až 2056. Kongresový rozpočtový úrad pri predpokladanom plnom výtlaku 35 000 ton odhaduje cenu prvej lode na 23,4 miliardy dolárov a priemernú cenu ďalších 14 plavidiel na 18 miliárd dolárov. Celkové náklady na ich stavbu tak majú dosiahnuť približne 275 miliárd dolárov.
Čínska analýza upozorňuje, že samotný prechod z konvenčného na jadrový pohon predstavuje významné zvýšenie nákladov. Podľa uvedených údajov má byť jadrový variant v porovnaní s konvenčným pohonom rovnakej veľkosti celkovo o 31 miliárd dolárov drahší. Do celkovej čiastky 275 miliárd dolárov pritom nie sú zahrnuté náklady na likvidáciu jadrového odpadu ani demontáž plavidiel po ich vyradení. Ďalšie zvýšenie nákladov by prinieslo prípadné zväčšenie lode. Pokiaľ by sa jej plný výtlak zvýšil z 35 000 na 41 000 ton, očakáva sa rast ceny jednotlivých plavidiel približne o 16 percent. Demokratický člen senátneho rozpočtového výboru Jeff Merkley na tomto základe odhadol, že pri použití väčšej varianty a započítaní prevádzkových a údržbových nákladov by náklady na celý životný cyklus programu mohli dosiahnuť až 528 miliárd dolárov. Ide pritom o Merkleyho odhad, nie o súčasný oficiálny rozpočet programu.
35 000 ton a 128 VLS
Okrem ceny čínska analýza rozoberá aj plánovanú výzbroj. Technické riešenie však stále nie je definitívne dokončené a americké námorníctvo nezverejnilo všetky príslušné údaje. Kongresový rozpočtový úrad napriek tomu pre plánovanú konfiguráciu uvádza plný výtlak 35 000 ton a dĺžku 260 metrov. Výzbroj má byť sústredená do jednej mimoriadne kapacitnej platformy. Loď má podľa uvedených údajov disponovať 128 VLS, modernizovaným integrovaným radarom protivzdušnej a protiraketovej obrany, elektromagnetickým koľajovým delom a vysoko výkonnými laserovými zbraňami. Súčasťou konfigurácie majú byť aj štyri odpaľovacie zariadenia hypersonických striel. Každé z nich by mohlo niesť tri strely typu Conventional Prompt Strike. Americké námorníctvo tiež plánuje schopnosť niesť námorné strely s plochou dráhou letu vybavené jadrovými hlavicami.
Takáto kombinácia znamená koncentráciu rakiet, radarov a zbraní s riadenou energiou na jedinej veľkej hladinovej platforme. Súčasne na nej majú byť integrované prieskumné, veliteľské a úderné schopnosti. Čínska analýza preto upozorňuje, že tento prístup sa odlišuje od konceptu Distributed Maritime Operations, ktorý americké námorníctvo v posledných rokoch rozvíja. Tento koncept naopak počíta s rozptýlením schopností detekcie, velenia a úderu medzi viacerými uzlami, napríklad torpédoborce, fregaty a bezpilotné bojové platformy. Zmyslom je obmedziť vplyv poškodenia niekoľkých veľkých lodí na celý zväz. Práve tu sa podľa čínskej analýzy stretávajú dva odlišné prístupy k budúcemu usporiadaniu amerických námorných síl.
Zástancovia veľkej platformy argumentujú jej schopnosťou sústrediť zbrane, senzory a zdroje elektrickej energie a menšiu závislosťou na vonkajších komunikačných sieťach. Jeffrey Till z Rajaratnamu School of International Studies v Singapure podľa čínskej analýzy upozornil, že distribuované operácie sú závislé od stabilných dátových spojov. Ak dôjde k ich prerušeniu, rozptýlene rozmiestnené platformy môžu stratiť schopnosť koordinácie. Veľké lode môžu podľa tohto argumentu pri rušení komunikácie pokračovať v niektorých bojových úlohách a ich trupy ponúkajú vyššiu odolnosť proti poškodeniu ako malé a stredne veľké lode.
Proti veľkej platforme stoja ponorky, hypersonické strely a drony
Čínska analýza súčasne upozorňuje na druhú stranu tejto koncepcie. S rozvojom diaľkových protilodných striel, tichých ponoriek a bezpilotných bojových systémov sa podľa nej zvyšuje množstvo hrozieb, ktoré môžu pôsobiť proti veľkým hladinovým lodiam. Bývalý vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO a penziónovaný americký admirál James Stavridis poukazuje na kombináciu rojov dronov, ťažko zistiteľných ponoriek, hypersonických striel a prostriedkov kybernetických útokov. Podľa jeho názoru nie je za takýchto podmienok vhodné sústrediť veľké množstvo drahých zbraní a personálu na niekoľko veľkých platforiem. Z rozpočtového hľadiska by koncentrácia prostriedkov do malého počtu veľkých lodí zároveň znamenala menší počet platforiem, ktoré by americké námorníctvo mohlo nasadiť.
Práve koncentrácia schopností na jedinej lodi je jedným z hlavných bodov čínskeho hodnotenia. Trumpova bojová loď má ponúknuť mimoriadnu koncentráciu palebnej sily a zároveň schopnosť pôsobiť relatívne samostatne. Súčasne však jej prípadné vyradenie z boja môže znamenať stratu značného množstva rakiet, senzorov a ďalších schopností sústredených na jednej platforme. Technická koncepcia navyše podľa čínskej analýzy ešte nie je dostatočne vyzretá. Konštrukcia lode nebola definitívne dokončená a mnoho kľúčových zariadení sa stále nachádza vo vývoji. Pokiaľ by ich vývoj nebol dokončený v čase zahájenia stavby trupu, lodenica by mohla najskôr postaviť samotný trup a pripraviť priestor a kapacitu elektrického napájania pre neskoršiu inštaláciu zariadenia. Čínska analýza upozorňuje, že takýto prístup môže zvýšiť riziká spojené s neskoršími úpravami a integráciou systémov.
Ako príklady uvádza programy torpédoborcov triedy Zumwalt a pobrežných bojových lodí LCS. U oboch bola stavba zahájená v čase, keď konštrukcia nebola definitívne dokončená a niektoré kľúčové zariadenia ešte neboli vyvinuté. Oba programy následne čelili problémom v podobe rastu nákladov a predlžovania harmonogramu.
Americké lodenice môžu byť Achilleovou pätou programu
Ďalším problémom je samotná schopnosť Spojených štátov takto rozsiahly program priemyselne zvládnuť. Počas posledných 40 rokov stavali hlavné veľké hladinové bojové lode amerického námorníctva predovšetkým lodenice Bath Iron Works a Ingalls Shipbuilding. Ani jedna z nich však nemá oprávnenie na stavbu hladinových plavidiel s jadrovým pohonom. Podľa súčasného plánu preto majú časti raketovej bojovej lode triedy Trump vyrábať rôzne lodenice a konečná montáž má prebiehať v Newport News Shipbuilding. Tá však už teraz stavia lietadlové lode triedy Ford a niekoľko jadrových ponoriek. Niektoré z týchto programov pritom už nabrali oneskorenie.
Budúca montáž Trumpových bojových lodí sa má uskutočňovať v Doku č. 12, ktorý bude v nasledujúcich rokoch naďalej využívaný aj na stavbu lietadlových lodí. Kongresový rozpočtový úrad preto upozorňuje, že pridanie montáže jadrových bojových lodí by mohlo ďalej spomaliť stavbu lietadlových lodí a jadrových ponoriek a súčasne spôsobiť oneskorenie dodávok samotných bojových lodí. Čínska analýza pritom poukazuje na širší problém amerického lodiarskeho priemyslu. Torpédoborce triedy Arleigh Burke, ktoré dodávajú práve Bath Iron Works a Ingalls Shipbuilding, majú podľa uvedených údajov v súčasnosti priemerné oneskorenie päť rokov. Doba dodania jednej lode sa zároveň predĺžila z približne piatich rokov na začiatku 21. storočia na približne 11 rokov dnes.
Pre Trumpovu triedu je pritom plánovaný ešte ambicióznejší harmonogram. Americké námorníctvo chce podpísať zmluvu na stavbu prvej lode v roku 2028 a USS Dreadnought prevziať v roku 2036. Niektorí analytici sa však podľa čínskej anylýzy domnievajú, že vzhľadom na obvyklú dĺžku konštrukčného a výrobného cyklu veľkých vojnových lodí by dokonca mohla byť prvá loď7 2039.
Rok 2028 rozhodne, či sa program skutočne rozbehne
Prvou významnou skúškou preto nebude až dokončenie samotnej lode, ale už rozhodnutie, či je možné jej stavbu v plánovanom termíne vôbec začať. Výbor pre prideľovanie prostriedkov Snemovne reprezentantov USA podľa čínskej analýzy vzhľadom na nedokončenú konštrukciu pochybuje, či bude možné stavbu prvej lode skutočne začať v roku 2028. Neistota sa týka aj financovania. Rozpočet na fiškálny rok 2027 počíta s 1 miliardou dolárov na predbežné nákupy a 850 miliónmi dolárov na výskum a vývoj. Senátna verzia zákona o národnej obrannej autorizácii navrhuje jednu miliardu dolárov z tejto sumy odobrať a požaduje, aby námorníctvo pokračovalo vo vývoji skôr zrušeného torpédoborca novej generácie.
Výbor pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov síce príslušné prostriedky neodstránil, požaduje však, aby námorníctvo do marca 2027 predložilo kompletný plán obstarania a vysvetlilo vplyv programu bojových lodí na stavbu lietadlových lodí triedy Ford. Na konci júla navyše Biely dom požadoval, aby bol do zákona o dočasnom financovaní zahrnutý samostatný jednomiliardový výdavok na tento program. Táto požiadavka sa stretla s odporom časti demokratických i republikánskych zákonodarcov.
Čína technologicky preskočila americké lietadlové lode
Čína, 5.september 2026 – Mimoriadne neúspešná špeciálna operácia “Epická zúrivosť” ukázala celému svetu, že americké námorníctvo už nie je neodolateľným argumentom na svetových oceánoch. A rozhodnutie Bieleho domu urgentne obmedziť program elektromagnetických katapultov na amerických superlietadlových lodiach sa zhodovalo s naopak úspešnou implementáciou podobných technológií v čínskych lodeniciach Kým americké lodenice sa pripravujú na viacročnú a nákladnú rekonštrukciu čiastočne dokončených trupov, čínske námorníctvo rýchlo dokončuje formovanie ultramodernej flotily lietadlových lodí určených na oceán. Aké sú dôvody amerického neúspechu a tajomstvo čínskeho inžinierskeho úspechu? Elektromagnetický katapult EMALS vytvorila spoločnosť General Atomics Corporation ako hlavný technologický prvok novej generácie […]
Lodenice sú dôležitejšie ako lietadlové lode. Čína dnes ukazuje ako Británia stratila more
Veľká Británia, 26.august 2026 – V histórii Britského impéria je jeden moment, na ktorý sa zvyčajne pozerá trochu nesprávne. Prijíma sa názor, že Británia stratila status svetovej ríše po druhej svetovej vojne, pretože bola vyčerpaná vojnou, zadlžila sa voči USA, začal sa rozpad koloniálneho systému a objavil sa nový svetový líder – Amerika. Všetko to je pravda. Ak sa však zameriame konkrétne na more, tento proces začal oveľa skôr. Veľká Británia začala strácať impérium vtedy, keď postupne prestávala byť schopná samostatne udržiavať svoju nadvládu na mori. V roku 1913 britské lodenice stavali približne 58 % celosvetovej tonáže. Zamyslite […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
