9. februára 2026
Nový krakovský arcibiskup, kardinál Grzegorz Ryś sa zrejme rozhodol obrátiť naruby celé cirkevné dejiny a predstaviť nám vrcholný stredovek (12. a 13. storočie) ako éru hlbokej cirkevnej krízy, ktorá zďaleka prekonáva tú dnešnú. Urobil tak počas medzinárodného vedeckého sympózia s názvom Stránky z histórie Rehole Ducha Svätého z Montpellier, ktoré sa konalo včera na Univerzite Ignatianum v Krakove pri príležitosti ukončenia osláv roku blahoslaveného Guida z Montpellieru.
Kardinál si počas sympózia vypočul prednášku s názvom „Krakovský biskup Iwo Odrowąż a rehole“, ktorú predniesol otec Tomasz Szurek, ktorého nazval „svojím dieťaťom“, pretože ho ako lodžský arcibiskup poslal študovať vedu o stredoveku do Krakova. Krakovský metropolita tiež vyjadril nádej, že medzinárodné vedecké sympózium o dejinách, spiritualite a dedičstve Rehole Ducha Svätého z Montpellier bude mať dosah a význam aj mimo rehoľných sestier a bratov.
Potom sa však pustil do reinterpretácie európskych a cirkevných dejín, pričom označil obdobie 12. a 13. storočia, ktoré býva považované za vrcholnú éru stredoveku, za dobu podobnú našej. Vysvetlil, že doba, ktorou Cirkev dnes prechádza, je údajne veľmi podobná tej na prelome 12. a 13. storočia: „Prvé slovo, ktoré opisuje túto podobnosť, je slovo „kríza“ – ktoré sa dnes v každom prípade a nie bezdôvodne skloňuje vo vzťahu k Cirkvi,“ uviedol kardinál a zdôraznil, že táto stredoveká kríza bola hlbšia a dramatickejšia než naša, čo nám podľa neho prináša nádej, že Boh vyvedie Cirkev aj zo súčasnej krízy.
Uveďme len, že 12. až 13. storočie je tá doba cirkevných dejín, ktorá dala Cirkvi svätého Tomáša Akvinského, blahoslaveného Jána Dunsa Scota, svätého Bernarda z Clairvaux, svätého Alberta Veľkého, kráľa svätého Ľudovíta a desiatky ďalších kľúčových svätcov. Bolo to obdobie, ktoré prinieslo nebývalý rozkvet európskej kresťanskej civilizácie, stavbu kolosálnych katedrál, rozvoj cechov, obchodu a remesiel. Trináste storočie bolo opísané ako kultúrny a civilizačný vrchol stredoveku, či dokonca celej kresťanskej civilizácie známym katolíckym apologétom, lekárom a historikom Jamesom J. Welshom v jeho kľúčovej publikácii z roku 1907 s názvom Trináste storočie – najskvelejšie zo storočí (The Thirteenth – Greatest of Centuries):
https://www.gutenberg.org/files/38680/38680-h/38680-h.htm
Ešte aj taká zúfalá vec ako umelá inteligencia o danom období hlási:
„12. a 13. storočie sú všeobecne považované za vrchol neskorého stredoveku (približne 1000 – 1300), ktorý sa vyznačoval výrazným hospodárskym rozmachom, rastom populácie, urbanizáciou a intelektuálnym pokrokom. Toto obdobie bolo relatívne stabilné pred krízou v 14. storočí, ktorú charakterizovali klimatické zmeny (malá doba ľadová), hladomor a mor.“
Pomýlil si kardinál Ryś storočia? Alebo nás chcel len presvedčiť, že vlastne žijeme v skvelej dobe cirkevného rozmachu, ktorý v Cirkvi len hatia konzervatívne elementy, čo vyvolávajú krízu? A že tá kríza údajne zďaleka nie je taká zlá, ako ju konzervatívci vykresľujú?
Otázne je, čo si vlastne kardinál pod cirkevnou krízou vlastne predstavuje. Či pod ňou náhodou nerozumie katolícku dominanciu a triumfalizmus, neprítomnosť pluralistickej spoločnosti a medzináboženského dialógu, rigidnú morálku a celkovú netoleranciu. V tom prípade by bolo skutočne 12. a 13. storočie omnoho krízovejšie ako dnešok. Ak však pod krízou rozumie to, čoho príznaky zakusujeme a pozorujeme v Cirkvi denne: úpadok viery, popieranie dogiem a učenia, rozvrat katolíckej morálky a základnej antropológie, liturgický chaos a infantilizmus, tak skutočne netuším, kde to v 12. a 13. storočí našiel.
A pokiaľ by chcel týmto vyhlásením upozorniť na morálny úpadok duchovenstva v 12. a 13.storočí, ako aj na honbu za majetkom, tak ruku na srdce: kedy to bolo až také odlišné? Ľudia sú proste hriešne nádoby a vždy sa nájdu nejaké čierne ovce (aj pastieri). Lenže to nás až tak trápiť nemusí, pretože to, že nejaký biskup kradne alebo smilní, to neohrozuje našu spásu ako laikov (aby som bol stavovský a zastal sa hlavne vlastných). Pokiaľ nám však nejaký biskup hlása, že homosexuálne správanie nie je hriechom, že všetky náboženstvá sú cestou k spáse, že Peklo neexistuje alebo je prázdne a ďalšie podobné lahôdky, tak to našu spásu podstatne ohrozuje. Mal na mysli kardinál Ryś takúto krízu? Obávam sa, že nie. Pravdepodobne mal na mysli predovšetkým fetiš súčasných synodálnych pútnikov – jednotu za každú cenu. Pokiaľ je jednota, tak je všetko v poriadku, aj keby sa v Abú Zabí podpísalo čokoľvek. Pokiaľ nie, je kríza.
To však nie je všetko a ďalej nabral prejav kardinála Ryśa mierne schizoidné prvky. On, ako patentovaný a neohrozený bojovník proti antisemitizmu, ktorý v Poľsku garantuje Dni judaizmu a medzináboženský dialóg, ďalej poznamenal, že na krízu v 13. storočí sa podarilo odpovedať vďaka pápežovi Inocentovi III., ktorý zvolal najdôležitejší pastoračný koncil v dejinách stredoveku – IV. lateránsky koncil.
Keďže doteraz bol za jediný pastoračný koncil považovaný II. vatikánsky koncil, ide o pozoruhodné novum. V minulosti nikto koncily na pastoračné a dogmatické nerozdeľoval. Všetky kánony IV. lateránskeho koncilu sa preto končia obligátnou formulou, ktorá o každom, kto by hlásal niečo iné nech je prekliaty. Čo je však ešte paradoxnejšie a má punc nechcenej komiky: IV. lateránsky koncil stanovil prísne pravidlá proti židom, moslimom a inovercom vo všeobecnosti, takže býva považovaný za najmenej tolerantný k zmieneným minoritám. Ako to ide dohromady so snahami kardinála Ryśa v rámci boja proti údajnému antisemitizmu a netolerancii? Bol teda IV. lateránsky koncil fuj, ako to tvrdia súčasní pokrokoví znalci, ku ktorým sa nepochybne počíta aj kardinál, alebo mňam? Jeden sa v tom už naozaj nevyzná…
Krakovský metropolita však nakoniec zdôraznil, že ani najlepší pastoračný program nestačí, pretože aby bola reforma úspešná, treba nájsť ľudí, ktorí tieto predpoklady realizujú: „Nestačí mať program; treba mať ľudí. Dominikáni, františkáni a spirituáli boli ľudia, ktorí mohli tento program realizovať a napĺňať. Ak ľudia nestoja za programom reformy, za pastoračným programom, potom sa tento program stane veľmi krásnou, napísanou knihou, ktorá sa odloží na poličku a nič sa nedeje,“ povedal kardinál.
To je nepochybne dobrý postreh, ale zase: keďže práve po II. vatikánskom koncile, ktorého je kardinál neochvejným priaznivcom, vrátane jeho synodálnej reformy a cesty, nám tu došlo k rapídnemu úbytku ľudí v kostoloch a Cirkvi, nebolo by dobré sa zamyslieť nad tým ako tých ľudí dostať späť skutočne, nielen na papieri? A navyše, keď bola v 12. a 13. storočí taká kríza ako dnes: tiež boli také prázdne kostoly?
Nech je to už akokoľvek, tak krakovský arcibiskup nakoniec uviedol, že má liek na súčasnú krízu. Pokiaľ by ste si však mysleli, že to bude ten istý a osvedčený liek aký naordinoval Inocent III., vzhľadom na to predsa, že podľa kardinála tento liek vtedy zabral na krízu, ktorá bola podľa neho väčšia ako tá dnešná, tak ste na omyle. Kardinál poznamenal, že programová odpoveď na súčasnú krízu už existuje a nazval tak – nedávnu Synodu biskupov o synodálnej Cirkvi s programom cirkevnej reformy, zrodeným pod vplyvom Ducha Svätého. (!) Následne však nechtiac priznal, že majú údajne skvelý reformný plán, akurát im chýbajú – ľudia. A nemyslel len veriacich, ale aj vykonávateľov programu, pretože rehole majú fatálny úbytok členov. Tak aspoň dúfa, že tí, čo ostali, sa chopia iniciatívy:
„Máme krízu, máme program, zúfalo potrebujeme ľudí. A veľmi by som si to prial, najmä pre zástupcov rôznych rehoľných spoločenstiev, ktorí sú tu prítomní, aby rehole boli prvými spoločenstvami v tejto reforme, ktorú Cirkev životne potrebuje. Dúfam, že bez ohľadu na to, čo sa stane vo všeobecnej Cirkvi, sa to určite stane aj v cirkvi v Krakove.“
No, počkáme a uvidíme…
Nám zostáva len dúfať, že tieto preriedené a sprogresívnené rehole vykročia naopak iným smerom: smerom ku mimoriadne „krízovému“ 13. storočiu so svätým Tomášom a svätým Ľudovítom. Nový reformný program vymýšľať nemusia. Bude stačiť ten starý a – plné kostoly.
Branislav Michalka
Zdroj: PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pxhere.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
