Čítali ste už nejakú knihu dvakrát?
Strata času?
Možno pre niektorých. I keď študentom neodporúčam po prečítaní „zahodiť“. Im by sa opakované preštudovanie hodilo😉.
Pre mňa sú niektoré knihy a ich hlavné postavy skôr priatelia. Niekto, ku komu sa rada vraciam. A aj keď viem, ako kniha skončí (nie vždy je totiž vrahom komorník😉), druhý raz čítam knihu bez toho povestného stresu z toho, ako to vlastne skončí.
Myslím si, že študenti sa v čase prázdnin tešia na rôzne aktivity. Niektorí aj na knižku. Dokonca v tlačenej forme. Či už detektívny román, alebo historickú romancu. Možno iní na biografiu.
Jednu knihu však každý z nás píše sám. Je jej hlavným autorom a zároveň aj hlavným hrdinom, i keď úvod si nie každý poriadne pamätá. Niektorí by možno aj vytrhli niektoré strany, ale čo bude obsahom ďalšej kapitoly, je iba na nás.
Kniha nášho života je iná ako tie, ktoré držíme v rukách. Píšeme si ju každý deň sami. Bez toho, aby sme naozaj vedeli, aký bude jej koniec. I keď každý z nás tuší neodvratnosť poslednej stránky.
Každému prajem spokojnosť s obsahom, ktorým zaplňuje zatiaľ nepopísané stránky svojej knihy. O to sa snažím aj ja.
Ale momentálne pred čítaním stránok „Rekonštrukcia slovenských dejín“ od Eduarda Chmelára a „Matica slovenská”. “Vrastanie do času” od Tomáša Winklera prevrátim ďalšiu stránku knihy „Kdo řídi internet“ od autorov Jack Goldsmith a Tim Wu.
Prajem každému príjemný zážitok hlavne pri písaní tej vlastnej knihy.
Je totiž oveľa vzrušujúcejšia, a nech mi je odpustené, než ktorákoľvek iná kniha🤗
