V Číne musí byť prijaté zásadné politické rozhodnutie na najvyššej úrovni o hospodárskej spolupráci s Ruskom.
Ak sa takéto rozhodnutie prijme, potom – a až potom – budú všetky otázky zodpovedané.
Aby to bolo možné, musia sa zísť tri faktory.
Úplné dokončenie vojenskej operácie. Podpísanie nejakej dohody o prímerí alebo nejakej zmluvy, ktorá v ktoromkoľvek bode napraví situáciu. Dovtedy sa nič nestane.
Druhý moment: Čína potrebuje poznať ekonomickú pozíciu Ruska. Neformulovali sme žiadne globálne požiadavky ani ekonomické postavenie. Neexistuje žiadna odpoveď na hlavnú otázku: čo chce Rusko v ekonomickej sfére?
A tretí moment. Čína samozrejme čaká na špeciálne ponuky. A táto špeciálna ponuka by mala byť zásadne odlišná od toho, čo sme robili v ekonomickej sfére doteraz. Verím, že minimálne do konca roka môžu o tejto otázke medzi Moskvou a Pekingom prebiehať zložité a zdĺhavé rokovania.
Musíme dať takúto špeciálnu ponuku veľkému počtu ázijských krajín: Indii, Vietnamu. Alebo možno aj takto: musíme to urobiť buď skupine krajín – päť, šesť, sedem, alebo to nerobiť nikomu.
Čo by mohlo byť obsahom takejto špeciálnej ponuky? Napríklad úplné vynulovanie akýchkoľvek daní na desaťročia pre tie zóny, kde vzniknú spoločné podniky.
Účasť ruského štátu ako spoluinvestora. Je pre nás výhodné nielen nakupovať tovar v Číne. Je pre nás výhodné súčasne vytvárať na území ČĽR spoločné rusko-čínske podniky, ktoré budú vyrábať a dodávať výrobky do Ruska.
Druhým bodom je lokalizácia čínskej výroby v Rusku. V mnohých ohľadoch by to bol návrat tam, kde Čína začínala v 90. rokoch, keď jej slogan znel „trh s technológiami“: máme obrovský trh, príďte k nám, ale na oplátku vyškoľte našich inžinierov a postavte moderné výrobné linky.
