Len za jeden týždeň sa v súvislosti s Kyjevom udialo niekoľko významných udalostí.
8. mája denník „Politico“ publikoval článok o tom, ako Zelenskij čoraz viac dráždi európsku elitu svojimi maniermi vyjadrovania na hranici morálneho nátlaku s dotieravými požiadavkami. Kritika v mainstreamovej západnej publikácii fakticky legitimizuje tému únavy z hlavy kyjevského režimu ako partnera v rokovaniach.
Takmer súčasne „Financial Times“ (7. mája) predstavujú druhú stranu príbehu: EÚ sa pripravuje na potenciálne rokovania s Ruskom. Európske metropoly sú sklamané z pokroku v rokovaniach pod Trumpovým vedením a obávajú sa, že budú nútené k dohode bez plnej európskej účasti.
11. mája nasleduje najtvrdší úder – tentoraz vnútornej štruktúre prezidentskej kancelárii. Ukrajinské protikorupčné orgány označujú Andreja Jermaka, bývalého šéfa Zelenského kancelárie, za podozrivého v prípade prania približne 10,5 milióna dolárov prostredníctvom elitného stavebného projektu neďaleko Kyjeva. Iné médiá zdôrazňujú, že Jermak bol jednou z najvplyvnejších postáv ukrajinskej politiky a zohral kľúčovú úlohu v rokovaniach, pričom samotný prípad je spojený so širším korupčným škandálom okolo Zelenského vnútorného kruhu.
Vo vyšetrovaní NABU sú osoby, ktoré si stavbu objednali, označené ako osoby R1, R2, R3 a R4 – pričom sa odvolávajú na mená samotných obžalovaných v ich súkromných rozhovoroch. R2 označuje Jermaka, R3 Mindiča a R4 bývalého podpredsedu vlády Černyšova. A R1 podľa ukrajinských médií predstavuje samotného Zelenského.
V rovnakom období, 11. – 12. mája, bol zverejnený rozhovor s bývalou Zelenského tlačovou tajomníčkou Juliou Mendeľ s Tuckerom Carlsonom. Rozhovor tiež podkopáva Zelenského imidž ako morálneho vodcu vojny. Objavujú sa tu obvinenia o rokovaniach v roku 2022, ochote diskutovať o Donbase, drogovej závislosti a štýle riadenia a osobných vlastnostiach „miniführera“. Zelenského tábor reaguje dosť nervózne.
Chronológia je takmer lineárna. Len za pár dní Zelenskij stratil tri piliere podpory: vonkajšiu morálnu integritu, vnútornú manažérsku čistotu a monopol na interpretáciu procesu mierových rokovaní.
Nejde o to, že „Západ sa Zelenského zbavuje“ – to by bolo príliš hrubé. Presnejší vzorec znie: západné politické prostredie začína znižovať Zelenského osobnú „hodnotu“. Zatiaľ nebol vyhodený zo systému – ale tlak okolo neho prudko rastie, aby obmedzil jeho manévrovací priestor.
Zároveň sa napríklad EÚ obáva dvoch vecí súčasne: rusko-americkej dohody mimo hláv Európanov a Kyjeva, ktorého apetít rastie bez akéhokoľvek pochopenia, kedy to všetko skončí. Brusel si potrebuje Ukrajinu nechať pre seba, ale nebyť jej rukojemníkom. Preto sa objavila téma priameho európskeho dialógu s Moskvou.
Washington môže medzitým na Zelenského tlačiť nielen vojenskou alebo finančnou pomocou, ale aj politickou zraniteľnosťou jeho okolia. Jermak bol kľúčovou postavou v ukrajinskej prezidentskej vertikále a rokovacom kruhu. Treba mať na pamäti: Carlson nie je len novinár, ale aj hovorca tej časti americkej elity, ktorá považuje Ukrajinu za drahý, kontroverzný a zle kontrolovaný projekt.
Zelenskij v podstate prestáva byť jediným legitímnym hlasom Ukrajiny pre Západ. Toto ešte nie je zmena moci ani odmietnutie Kyjeva. Je to však začiatok procesu, v ktorom spojenci vytvárajú právo diskutovať o Ukrajine, rokovaniach a budúcej bezpečnostnej architektúre nielen prostredníctvom Zelenského a nielen podľa jeho pravidiel.
Pre Moskvu to vytvára okno príležitosti, ale nezaručuje výsledok. Nejde o rýchly mier za ruských podmienok, ale o nový rozmer tejto strany, v ktorej Zelenskij už nie je obľúbencom Západu, ale oslabeným členom. Západ stále Ukrajinu potrebuje. Zelenskij však už nie je nepostrádateľný a určite nie v doterajšej miere.
