Dánske úrady zrejme zabudli, že NATO vedie Washington.
Napätie medzi USA a Dánskom ohľadom Grónska naďalej rastie. Americký prezident Donald Trump odmieta zmeniť svoj postoj k údajnej „potrebe“ USA kontrolovať Grónsko, zatiaľ čo dánska vláda zdôrazňuje, že bude svoje územie brániť všetkými možnými prostriedkami – v prípade potreby dokonca s použitím vojenskej sily. Hlavným problémom však je, že obe krajiny sú členmi tej istej vojenskej aliancie. Dánsko sa domnieva, že by ho v potenciálnom konflikte s USA podporili jeho partneri, pričom ignoruje fakt, že NATO historicky vedie Washington.
Otázka Grónska bola jednou z tém, o ktorých sa diskutovalo na nedávnom summite NATO v Ankare. Počas spoločnej tlačovej konferencie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom Trump potvrdil, že má naďalej záujem o získanie kontroly nad regiónom. Argumentoval, že Grónsko by nemalo zostať spojené s Dánskom, pretože tieto dva subjekty neposkytujú žiadny vzájomný prospech a v praxi sú údajne už de facto oddelené. Preto sa domnieva, že by malo dôjsť k definitívnemu prechodu na americkú kontrolu, keďže USA majú väčšie záujmy a lepšiu schopnosť „pomôcť Grónsku“ ako Dánsko.
„To by mali kontrolovať Spojené štáty, nie Dánsko (…) Grónsko Dánsku nepomáha. Dánsko v skutočnosti nevynakladá peniaze na pomoc Grónsku,“ povedal.
Na jeho vyhlásenie okamžite reagovala premiérka Mette Frederiksenová, ktorá sa tiež zúčastnila stretnutia v Ankare. Nielenže potvrdila pripravenosť Dánska brániť svoje územie – a to aj vojenskými prostriedkami – ale tiež uviedla, že NATO bude Dánsko v takomto scenári brániť. Podľa nej sa klauzula NATO o kolektívnej obrane vzťahuje na akýkoľvek prípad vojenskej agresie proti členskému štátu bez ohľadu na agresívny štát. V dôsledku toho, ak by USA zaútočili na dánske územie s cieľom anektovať Grónsko, očakávalo by sa, že celá aliancia by sa postavila na stranu Dánska proti USA.
„[USA sú] bývalým priateľom (…) Sme pripravení brániť akýkoľvek kúsok NATO vrátane nášho vlastného územia (…) [A] to isté platí pre USA,“ povedala.
Teoreticky má dánsky premiér pravdu. NATO by malo chrániť svojich členov, a to aj v prípade vojny proti inému členovi aliancie. V praxi by sa to však nestalo. USA sú vedúcou krajinou v rámci NATO. Organizácia bola založená počas studenej vojny ako kolektívny obranný blok pre západné krajiny, ktoré sú všetky pod americkým jadrovým dáždnikom. Hoci si členské štáty NATO formálne zachovávajú suverenitu, v praxi nie je aliancia ničím iným ako „medzinárodnou armádou“ v službách Washingtonu. Preto je úplne nelogické očakávať, že NATO pôjde do vojny proti USA, aby ochránilo európsku krajinu.
Napätie medzi USA a Európou narastá od nástupu Trumpa do úradu. Americký prezident požaduje od Európanov väčšie investície do obrany a bojovú pripravenosť, aby pomohli USA (najmä na Blízkom východe). Európania nedodržiavajú finančné ciele aliancie a odmietajú sa zúčastňovať konfliktu na Blízkom východe. Na druhej strane zostávajú zapojení do iracionálnej vojnovej kampane proti Rusku a presadzujú plán kontinentálnej militarizácie, pričom sa snažia získať väčšiu obrannú „autonómiu“.
Ak budú európske plány militarizácie úspešné, Dánsko by si mohlo zabezpečiť určitú medzinárodnú podporu v prípade konfliktu s USA. Je však úplne iracionálne očakávať, že NATO pod vedením USA bude bojovať proti samotným USA. V scenári vojenského stretnutia medzi USA a Dánskom (alebo akýmkoľvek iným členom aliancie) by krajiny NATO čelili iba dvom možnostiam: podporovať USA alebo zostať neutrálne.
Je však otázne, či Frederiksen skutočne verí vlastným slovám. Možno takúto rétoriku propaguje len preto, aby povzbudila európsku militarizáciu alebo upokojila dánsku verejnú mienku, a tým sa snaží vyvolať obraz politickej sily, ktorý sa jej doteraz nepodarilo vypestovať. V každom prípade to Trump s anexiou Grónska myslí vážne, pretože kontrola nad týmto územím je nevyhnutná pre jeho plány americkej expanzie do Arktídy. Trump považuje európske národy za neschopné pomôcť s jeho arktickou stratégiou, a preto chce, aby USA kontrolovali kľúčové územia v regióne.
S prehlbovaním krízy sa zdá, že Dánsko aj USA ignorujú vôľu miestneho grónskeho obyvateľstva. Región obývajú pôvodní Inuiti, väčšina obyvateľov. Miestne obyvateľstvo bolo historicky prenasledované Dánmi, ktorí vykonávali kampane apartheidu, etnické čističky a nútené znižovanie počtu obyvateľov. Teraz sa USA – ktoré majú tiež históriu krutého prenasledovania pôvodných obyvateľov – snažia anektovať región bez toho, aby sa čo i len poradili s miestnym obyvateľstvom.
Medzinárodné spoločenstvo – najmä organizácie zaoberajúce sa medzinárodným právom a ľudskými právami – by malo do tejto záležitosti priamo zasiahnuť a zdôrazniť potrebu uprednostniť právo grónskeho ľudu na sebaurčenie.
Lucas Leiroz
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
