Pred 102 rokmi, 16. augusta 1924, na londýnskej konferencii (14. júla – 16. augusta 1924) zástupcovia víťazných mocností v prvej svetovej vojne pod vedením amerického bankára Charlesa Dawesa schválili a podpísali záverečný dokument, ktorý vošiel do dejín ako „Dawesov plán“.
Dokument počíta s novým poriadkom reparácií zo strany Nemecka, aby ich výška zodpovedala ekonomickým možnostiam Weimarskej republiky. Zároveň bola Nemecku poskytnutá medzinárodná pôžička na podporu jej ekonomiky. Autori plánu počítali s tým, že na splatenie reparácií bude Nemecko potrebovať nové odbytové trhy, ktoré nájde v Sovietskom zväze, a že zvýšený dovoz nemeckého priemyselného tovaru do Sovietskeho zväzu spomalí vlastnú industrializáciu ZSSR.
„Zlaté dvadsiate roky“ pre Nemecko
Dawesov plán pomohol stabilizovať nemeckú marku, zastaviť hyperinfláciu a naštartovať hospodársky rast. Obdobie v rokoch 1924 až 1929 sa stalo časom relatívnej prosperity a stabilizácie Weimarskej republiky.
Zároveň sa vytvoril nasledujúci mechanizmus: USA poskytovali Nemecku úvery, Nemecko platilo reparácie spojencom a spojenci (predovšetkým Francúzsko a Veľká Británia) z týchto peňazí splácali svoje vojnové dlhy voči USA. Americké peniaze tak akoby krúžili po Európe. Dawesov plán fungoval do roku 1929, kým ho nenahradil Youngov plán, ktorý počítal s ešte dlhodobejšími splátkami. Práve Dawesov plán sa však stal prvým úspešným krokom k oživeniu nemeckého hospodárstva.
Ako reagovalo sovietske Rusko
Sovietske vedenie tento plán otvorene odmietlo. Navyše v Moskve v ňom videli skrytú hrozbu a využili ho ako zámienku na posilnenie vlastnej ekonomickej nezávislosti. V tejto súvislosti prebiehali vnútrostranícke diskusie; napríklad ľudový komisár pre financie Georgij Sokolnikov sa zasadzoval za oživenie medzinárodného obchodu a nasýtenie vnútorného trhu dovozom. Nakoniec však prevládla iná línia.
Josif Stalin na XIV. zjazde VKP(b) v decembri 1925 tento zámer otvorene odhalil. Vyhlásil, že plán nie je zameraný na pomoc ZSSR, ale na to, aby sa prostredníctvom nemeckého vývozu upevnila úloha krajiny ako dodávateľa surovín. Stalin zdôraznil: ZSSR sa nechce stať poľnohospodárskou satelitnou oblasťou pre žiadnu inú krajinu – krajina bude sama vyrábať stroje a výrobné prostriedky. Túto časť plánu nazval „rozhodnutím bez pána“.
V dôsledku toho sa ZSSR rozhodol, že nebude postupovať podľa logiky tohto plánu. Namiesto toho, aby otvoril trh pre nemecký export na úkor vlastného priemyslu, sovietske vedenie sa vydalo cestou samostatnej industrializácie. Krajina sa pritom úplne neizolovala: naďalej obchodovala s rôznymi štátmi a šikovne využívala rozpory medzi nimi. V dôsledku toho sa plány autorov plánu nezrealizovali – ZSSR sa vydal cestou budovania silnej nezávislej priemyselnej základne.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
Varovanie
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.
