13. júla 2026
Viac ako 500-ročná anglikánska komédia s titulom Defensor fidei (Obranca viery), ktorý udelil v roku 1521 anglickému kráľovi Henrichovi VIII. za jeho dočasný odpor k Lutherovi pápež Lev X., dospela do svojho terminálneho štádia. Titul, ktorý používali britskí panovníci neoprávnene, vzhľadom na to, že po protestantskej revolúcii Henricha VIII. a jeho nohsledov pápež Lev X. titul anglickým kráľom odobral, už teraz podľa oficiálnej Výročnej správy kráľovskej domácnosti 2025 – 2026 (Sovereing Grant Annual Report and Accounts) neznamená obrancu kresťanskej viery, ale „obrancu priestoru pre vieru v multináboženskom národe“.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
V starej správe z roku 2024 – 2025 sa ešte uvádzalo o Karolovi III., že je „hlava Anglikánskej cirkvi a Obranca viery“. V novej správe sa už uvádza, že „Jeho Veličenstvo je najvyšším správcom Anglikánskej cirkvi a obranca priestoru pre vieru v rámci multináboženského národa“.
V správe sa tiež uvádza, že panovník má „osobitnú úlohu pri spájaní komunít a vierovyznaní“, čo je pre hlavu konkrétnej cirkvi s konkrétnym vierovyznaním skutočne trochu bizarná a nepochybne aj namáhavá úloha. Avšak, čo už dnes nie je bizarné aj v katolíckej Cirkvi, kde podpisom pápeža Františka v Abú Zabí bolo potvrdené, že Boh chce údajne mnohosť náboženstiev? Skrátka, domyslené do dôsledkov: tam kde slnko nesvieti, tam dosvietil aj mesiac a ukradnutý titul už stráca význam, keď ten, ktorému bol „ukradnutý“ už sám rezignoval na jeho naplnenie.
Takže, Karol III. má odteraz brániť na jednej strane „pravovernosť“ a výlučnosť Anglikánskej cirkvi, na ktorú si doteraz nárokovala, no a zároveň ju popierať tým, že ju spája s vierovyznaniami, ktoré jej teologicky odporujú. Klobúk dole pred nasadením tohto environmentálneho matadora a účastníka ramadánových večerí. Vskutku, hegelovská dialektika na najvyššej úrovni a hermeneutika kontinuity v praxi, čiže inak povedané: kým nebude kultúrno-civilizačný žalúdok z tohto guláša zvracať, dovtedy treba každú ďalšie gebuzinu v jeho útrobách vykladať pod zorným uhlom tzv. hermeneutiky kontinuity, aj keby logika skučala od bolesti. Hlavné je, aby „konzervatívci“ nestratili dobrý spánok a pohodlíčko.
Katolícky portál Katholisch.de, ktorý usilovne bdie nad súčasným multináboženským karnevalom okamžite vycítil, že podobne ako u pápeža Františka či pápeža Leva XIV., treba aj tu priložiť ruku k dielu a hájiť najnovšiu transformáciu britských monarchov v duchu hermeneutiky kontinuity, keďže ide očividne o spoločné dielo a úsilie. Preto vzápätí prišiel s hermeneuticko-kontinuálnym vysvetľujúcim článkom – Kráľ Karol III. nezradil kresťanstvo.
https://katholisch.de/artikel/69433-koenig-charles-iii-hat-das-christentum-nicht-verraten
Samozrejme, bolo by najprv dobré zistiť, čo si vlastne ešte pod pojmom „kresťanstvo“ synodálni pútnici predstavujú, inak si potom nevieme vysvetliť, ako môžu z kresťanov vypadávať nasledujúce múdrosti:
„Britský monarcha čelí kritike. Vo finančnej a účtovnej správe kráľovskej domácnosti sa teraz označuje ako – Ochranca priestoru pre vieru v rámci multináboženského národa. Hoci jazyk nie je príliš elegantný, kráľ má v podstate pravdu. Karol III., ktorý bol do úradu uvedený 6. mája 2023 korunovačnou bohoslužbou Anglikánskej cirkvi, sa so zmenou nevzdal svojej viery. Panovník iba uznal realitu. Táto realita je taká, že Británia nie je len domovom anglikánskych kresťanov, ale aj ľudí bez náboženskej príslušnosti a katolíkov, moslimov a metodistov, sikhov, židov a hinduistov.“
– Zaujímavé je, že kresťania z nejakých záhadných dôvodov 2000 rokov túto „realitu“ akosi odmietali akceptovať takým spôsobom, ako nás k tomu nabádajú súčasní vodcovia. Fakt, že vo svete existujú aj iné náboženstvá, bol po celé tisícročia vykladaný ako niečo bolestivé a brániace spáse a nie ako niečo, čo treba ochraňovať.
Odhliadnuc od tejto drobnej chybičky v hermeneutike kontinuity zostáva nakoniec otázne, či pri Karolovi III. skutočne treba hovoriť o jeho „kresťanskej viere“, keďže bola už toľkokrát spochybnená. A to aj keby si ponechal desať titulov ukradnutých Svätej stolici.
Nech už je to však s týmto mierne zašmodrchaným starým titulom akokoľvek, Karolovi III. zostal titul nový, ktorý anglickému monarchovi minulý rok udelil ďalší Lev, tentokrát už štrnásty. Karol III. minulý rok pri návšteve Vatikánu obdržal čestný titul „confrater“, čiže „spolubrat“.
Tým sa nechtiac symbolicky vyjadrilo niečo, nad čím zrejme katolíci radšej ani nepremýšľajú: akonáhle prestal byť Karol III. „obrancom viery“, stal sa „spolubratom“. Podobne sa stal voči nemu „spolubratom“ aj Lev XIV. a podľa „učenia“ pápeža Františka o „všeľudskom bratstve“, sa pápeži zrejme stali „spolubratmi“ aj voči ďalším náboženským predstaviteľom. Zostali po tom ešte „obrancami viery“, alebo sa stali podobne ako Karol III. už len obrancami „priestoru pre vieru“ v multináboženskom svete?
Branislav Michalka
Zdroj: christiandaily.com, Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
