Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 5. časť –

Branislav Krasnovský

18. decembra 2024  

Cirkev
  Recenzie

predchádzajúce časti:
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 1. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 2. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 3. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 4. časť

***

Krátko po tom, čo mal svätý Peter videnie plachty plnej čistých a nečistých zvierat a po pokrstení rímskeho stotníka Kornélia v Cezarei nastalo v Cirkvi obdobie značného rozmachu. Vznikali kresťanské obce, v ktorých žili bok po boku katolíci z radov židovstva i pohanstva, a keď svätý Peter v polemike so sv. Pavlom uznal, že nie je potrebné, aby sa pohanskí muži, ktorí sa rozhodli stať kresťanmi podrobili v dospelom veku obriezke, počet mužských kresťanov z pohanstva sa prudko zvýšil.

Ohľadom tohto problému možno uviesť nasledovné: polemika medzi sv. Petrom a Pavlom ohľadom obriezky kresťanov z pohanstva bola jednou z kľúčových otázok v raných dejinách kresťanstva. Týkala sa toho, či pohanskí konvertiti na kresťanstvo musia dodržiavať židovský zákon vrátane obriezky. Táto debata je zaznamenaná predovšetkým v Skutkoch apoštolov (Sk 15) a v listoch apoštola Pavla, najmä v Liste Galaťanom (Gal 2). Túto otázku nakoniec definitívne vyriešil snem v Jeruzaleme, o ktorom si však povieme viac na inom mieste.

Skutky apoštolov (Sk 15,1–11) hovoria jasne (nebudem citovať všetko, ale len časť): 1 Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení.“ 2 Keď sa s nimi Pavol a Barnabáš dostali do sporu a nie malej hádky, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. 3 Cirkev ich teda vypravila a oni išli cez Feníciu a Samáriu a rozprávali, ako sa obrátili pohania, a všetkým bratom pôsobili veľkú radosť. 4 Keď prišli do Jeruzalema, prijala ich cirkev, apoštoli a starší a oni vyrozprávali, aké veľké veci s nimi urobil Boh.

5 Tu vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon.“ 6 Apoštoli a starší sa zišli a skúmali túto vec. 7 A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: „Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. 8 A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; 9 a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. 10 Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! 11 A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“

Apoštoli sv. Pavol a sv. Barnabáš určitú dobu spoločne putovali po Svätej zemi, čoho dokladom sú aj Skutky apoštolov. Holandský barokový maliar Bartolomej Breenbergh zobrazil výjav zo Skutkov apoštolov (Sk 14,8–18), kedy sv. Pavol a sv. Barnabáš čelia pohanskej pocte v meste Lystra, pretože kvôli zázrakom, ktoré tu učinili si miestni obyvatelia mylne mysleli, že sú gréckymi bohmi – sv. Barnabáš, že je boh Zeus a sv. Pavol je Hermes (keďže Pavol bol hlavný hovorca). Obyvatelia chceli obetovať zvieratá na ich počesť, no Pavol a Barnabáš si roztrhli rúcha a vysvetľovali im, že sú len ľuďmi a snažili sa ich obrátiť k pravému Bohu.

Citát zo Skutkov apoštolov (Sk 14,8–20): 8 V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. 9 Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, 10 povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskočil a chodil. 11 Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe.“ 12 Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč. 13 A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. 14 Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali:

15 „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. 16 On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, 17 ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.“ 18 Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali. 19 Ale na to prišli z Antiochie a Ikónia Židia, naviedli zástupy a Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy. 20 Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derbe. 21 Aj tomu mestu hlásali evanjelium a získali mnoho učeníkov. Potom sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie.

Kompozícia Breenberghovho obrazu zachytáva dramatický okamih, keď Pavol a Barnabáš odrádzajú obyvateľov Lystry od pohanských obiet. V popredí sú hlavní aktéri – Pavol a Barnabáš, gestikulujúci smerom k ľuďom. Obyvatelia Lystry sú znázornení s obetnými zvieratami (napríklad býkmi) pripravenými na rituál.

Breenbergh, známy svojimi krajinkami a historickými scénami, umiestnil udalosť do idylickej, no dramatickej krajiny, čo je typické pre jeho tvorbu. Využíval barokovú dynamiku a výrazné svetelné kontrasty, aby zdôraznil emocionálne napätie. Architektonické prvky a klasické ruiny v pozadí pripomínajú grécku a rímsku kultúru, čím dodávajú dielu historický a symbolický význam.

Jemné, zemité tóny kombinované so svetelnými akcentmi vytvárajú vyváženú atmosféru. Detailné zobrazenie postáv a ich výrazov vyjadruje emocionálnu intenzitu scény. Teologické posolstvo je takisto zrejmé, obraz zdôrazňuje odmietnutie pohanského modlárstva a vyzdvihuje posolstvo evanjelia o jedinom pravom Bohu. Apoštoli sú zobrazení ako sprostredkovatelia Božej moci, ale zároveň ako obyčajní smrteľníci, čo reflektuje kresťanskú pokoru.

Bartholomeus Breenbergh (1598–1657), patriaci k utrechtskej barokovej škole čerpal inšpiráciu z talianskeho baroka. Bol ovplyvnený antickými ruinami v Taliansku a krajinou, ktoré často integruje do svojich náboženských a historických scén. V jeho tvorbe dominujú klasické prvky a harmonické spojenie postáv s krajinou. Obraz Svätí Pavol a Barnabáš v Lystre sa dnes nachádza v Museo del Prado v Madride, kde je súčasťou zbierky venovanej barokovému umeniu. Toto dielo patrí medzi významné reprezentácie biblických scén v rámci holandského baroka a je obdivované pre svoju dramatickosť, krásu krajiny a teologickú hĺbku.

Vráťme sa však k sporu ohľadom obriezky a dodržiavania Mojžišových zákonov v ranej kresťanskej obci. Je evidentné, že konsenzus medzi „zástancami a odporcami obriezky“ sa nerodil ľahko; existujúci názor, že pohanom netreba obriezku a spočiatku postačuje, aby sa kresťania z radov pohanstva zdržali smilstva, modloslužobníctva mäsa zadusených zvierat a krvi sa dlhodobo neudržal, čoho dokladom je nasledovné pokračovanie v Skutkoch apoštolov (Sk 15,12-41):

12 Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. 13 Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Bratia vypočujte ma! 14 Šimon (Peter) porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. 15 S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: 16 „Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, 17 aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci,18 známe od vekov.“

19 Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, 20 ale im treba napísať, aby sa zdržali mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. 21 Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“ 22 Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. 23 Po nich poslali tento list: „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. 25 Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, 26 ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté.

28 Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: 29 zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohoto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“ 30 Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. 31 Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy. 32 Aj Júda a Sílas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. 33 Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali. 34 (Sílas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema.) 35 Ale Pavol a Barnabáš sa zdržali v Antiochii a s mnohými inými učili a hlásali Pánovo slovo. 36 O niekoľko dní povedal Pavol Barnabášovi: „Vráťme sa a ponavštevujme bratov, ako sa majú, po všetkých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo.“ 37 Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, ktorý sa volá Marek. 38 Ale Pavol usúdil, že netreba brať takého, čo od nich z Pamfýlie odišiel a nešiel s nimi pracovať. 39 I vznikla taká roztržka, že sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus. 40 Pavol si vybral Sílasa. Bratia ho zverili Pánovej milosti a vydal sa na cestu. 41 Chodil po Sýrii a Cilícii a posilňoval cirkvi.

Na rozdiel od svätého Petra bol ohľadom obriezky sv. Pavol benevolentnejší, od začiatku zastával názor, že viera v Ježiša Krista je dostatočná pre spásu a že pohania nemusia dodržiavať židovský zákon a ani podstúpiť obriezku. Argumentoval tým, že spása je darom z Božej milosti, prijatým vierou, a nie skutkami zákona (napr. Gal 2,16) a obriezku považoval za prekážku pre šírenie evanjelia medzi pohanmi.

Práve v Liste Galaťanom (Gal 2,11–21) sa sv. Pavol kriticky postavil voči sv. Petrovi a verejne ho napomenul za pokrytectvo, pretože jeho správanie nebolo v súlade s pravdou Evanjelia. Peter najprv jedol s pohanskými kresťanmi, no po príchode skupiny blízkej Apoštolovi Jakubovi, ktorý bol nekritickým obhajcom židovstva (takže aj obriezky) sa od pohanských kresťanov dištancoval, aby sa vyhol kritike. Svätý Pavol tvrdil, že správanie sv. Petra nebolo v súlade s pravdami Evanjelia, tento spor poukazuje na existujúce napätie medzi tradičnými židovskými kresťanmi a pohanskými konvertitmi:

11 Ale keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. 14 Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ 15 My sme rodení Židia nie hriešni pohania,

16 a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek. 17 Ak sme aj my, čo hľadám ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie! 18 Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník. 19 Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž.

20 Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. 21 Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.

Výsledok sporu medzi Apoštolmi sv. Petrom a Pavlom nakoniec vyústil do zdarného konca. Posilnil katolícku náuku o tom, že spása je univerzálna a dostupná všetkým prostredníctvom viery v Krista. Obriezka stratila svoje centrálne miesto v Božom pláne spásy. Hoci existovali rozdielne pohľady, Cirkev našla spôsob, ako zachovať jednotu medzi židovskými a pohanskými kresťanmi.

Táto polemika medzi Petrom a Pavlom ukazuje, že prvotná Cirkev musela riešiť zásadné otázky týkajúce sa identity kresťanskej viery. Konflikt viedol k lepšiemu pochopeniu podstaty Evanjelia a položil základy pre univerzálnosť kresťanstva, oslobodeného od židovských kultúrnych bariér.

Vo svojej knihe profesor Müller teda venoval veľkú pozornosť pri mapovaní dejín prvotnej Cirkvi aj cestám apoštola sv. Pavla a Barnabáša po Antiochii. Najmä vďaka sv. Pavlovi a sv. Barnabášovi sa počet kresťanských konvertitov z radov pohanstva nesmierne zvýšil a v Antiochii sa začali aj Kristovi vyznávači označovať ako kresťania.

Ohľadom Apoštola sv. Pavla (ktorému bude venovaná špeciálna pozornosť neskôr) uvedieme teraz len niekoľko základných informácií, ktoré pozná každý katolík prežívajúci svoju katolícku vieru vážne a je verný Kristovi. Svätý Pavol až do svojho obrátenia bol fanatickým prenasledovateľom kresťanov. Narodil sa v meste Tarzus v Kilíkii, bol horlivým farizejom, ktorý sa vzdelával v Gamalielovej škole. Ako horlivý farizej bol veľkým nepriateľom Krista a ako mladík strážil šaty tých, ktorí ukameňovali sv. Štefana. Na svojej ceste do Damasku sa mu však zjavil Kristus a po páde z koňa sa stal zo Šavola apoštol sv. Pavol, jedna z najvýznamnejších postáv katolíckej Cirkvi.

Konverzia sv. Pavla (tal. La Conversione di San Paolo) od Michelangela Merisiho da Caravaggia je jedným z jeho ikonických obrazov, ktoré zachytávajú dramatické okamihy biblických dejín. Existujú dve verzie tohto diela, ktoré Caravaggio vytvoril v roku 1600 (nachádza sa v súkromnej zbierke) a roku 1601 pre kaplnku Cerasi v rímskom kostole Santa Maria del Popolo.

Obraz vychádza z príbehu opísaného v Skutkoch apoštolov, kde sa Saul, horlivý prenasledovateľ kresťanov, na ceste do Damasku stretáva so vzkrieseným Ježišom Kristom. Táto udalosť viedla k jeho obráteniu na kresťanskú vieru a neskoršiemu povolaniu ako apoštola Pavla. Saul, oslepený nebeským svetlom, padá na zem a počuje Ježišove slová: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“

Caravaggio sa zameriava na okamih Pavlovho pádu z koňa, čím zdôrazňuje fyzickú a duchovnú dimenziu obrátenia. Postava Pavla leží na zemi, s rukami vystretými do vzduchu v gestách zmätenia a úžasu. Kôň dominuje kompozícii a je zobrazený vo veľkom detaile, jeho mohutné telo symbolizuje brachiálnosť celej situácie.

V obraze badať typický Caravaggiov naturalizmus: ľudské postavy a scéna sú zobrazené realisticky, bez idealizácie. Použitie chiaroscura (svetla a tieňa) vytvára dramatickú atmosféru, pričom božské svetlo osvetľuje Pavla a zároveň zahaľuje zvyšok scény do tmy. Mladý Šavol je zobrazený v dynamickej póze na zemi, jeho ruky smerujú k nebu, čím naznačujú jeho vnútornú premenu. Kôň je v prítomnosti Krista pokojný, čo kontrastuje s chaosom scény, a jeho sklonená hlava symbolizuje pokoru. Muž, ktorý drží koňa, je úplne oddelený od duchovnej dimenzie scény, čo ešte viac zdôrazňuje Pavlovu jedinečnú skúsenosť. Pavlov pád z koňa symbolizuje jeho duchovné zlomenie a úplnú závislosť na Božej milosti. Svetlo zosobňuje Božiu prítomnosť, ktorá preniká temnotou ľudskej duše.

Caravaggio revolučne priblížil divákov k dramatickému momentu: zámerne vylúčil tradičné symboly, ako anjelov alebo zjaveného Krista, a sústredil sa len na ľudskú reakciu. Jeho zobrazenie vychádza z realizmu, čím odstraňuje akékoľvek prezdobené a nadpozemské prvky typické pre renesanciu.

Caravaggiovo spracovanie Konverzie sv. Pavla je jedným z najvplyvnejších zobrazení tejto biblickej udalosti v dejinách umenia. Dielo zachytáva dramatickosť a psychologickú hĺbku okamihu obrátenia, pričom odráža duchovný konflikt a znovuzrodenie, ktoré sú jadrom kresťanskej viery.

O Šavolovom obrátení podrobne hovoria Skutky Apoštolov (Sk 22,1–21): 1 „Bratia a otcovia, počúvajte, čo vám teraz poviem na svoju obranu!“ 2 Keď počuli, že im hovorí hebrejsky, ešte väčšmi zatíchli. A povedal: 3 „Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom Tarze, ale vychovaný som bol v tomto meste. Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa zákona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy všetci dnes. 4 Túto Cestu som prenasledoval až na smrť: spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia, 5 ako mi dosvedčí aj veľkňaz a celá veľrada. Od nich som dostal aj listy pre bratov a šiel som do Damasku, aby som aj tých, čo tam boli; v putách priviedol do Jeruzalema na potrestanie.

6 Ale ako som šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ma okolo poludnia zalialo jasné svetlo z neba. 7 Padol som na zem, a počul som hlas, ktorý mi hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ 8 Ja som odpovedal: „Kto si, Pane?“ A on mi povedal: „Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.“ 9 Tí, čo boli so mnou, svetlo videli, ale hlas toho, čo so mnou hovoril, nepočuli. 10 I povedal som: „Čo mám robiť, Pane?“ A Pán mi povedal: „Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je určené urobiť.“ 11 Keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku, a tak som prišiel do Damasku.

12 Istý Ananiáš, nábožný muž podľa zákona, ktorému všetci tamojší Židia vydávajú svedectvo, 13 prišiel za mnou, pristúpil a povedal mi: „Brat Šavol, pozeraj!“ A ja som ho v tú hodinu videl. 14 Tu on povedal: „Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. 15 Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul. 16 A teraz – čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!“ 17 Keď som sa potom vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, padol som do vytrženia 18 a videl som ho, ako mi hovorí: „Ponáhľaj sa a rýchlo odíď z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.“ 19 Ja som povedal: „Pane, oni vedia, že ja som zatváral do väzenia a bil po synagógach tých, čo verili v teba. 20 A keď vylievali krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým; čo ho zabíjali. 21 Ale on mi povedal: „Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.“

Z Damasku sv. Pavol odišiel do Arábie, kde sa tri roky pripravoval na svoje účinkovanie, potom sa vrátil do Damasku, kde sa ho pokúsili Židia zabiť, odišiel do Jeruzalema, odtiaľ do Tarzu a Antiochie. Apoštol Pavol, voľakedy Kristov nepriateľ sa tak stal vyvolenou nádobou prozreteľnosti a prinášal Kristovo učenie pohanom.

V Jeruzaleme sa však v nasledujúcich rokoch situácia dramaticky zmenila. Vnuk Heroda Veľkého (ktorý vedený satanom prenasledoval Svätú rodinu a vyvraždil chlapcov v Jeruzaleme a ktorý umrel rozožratý červami), známy židovský panovník Herodes Agrippa bol podobným despotom ako jeho dedo. Dosadili ho na trón Rimania a Herodes Agrippa, ktorý úzko spolupracoval so Sanhedrinom, nechal zavraždiť v roku 44 apoštola sv. Jakuba Staršieho, neskôr uvrhnúť sv. Petra do žalára (odkiaľ sv. Peter za pomoci anjela utiekol). Herodes Agrippa umrel bolestivou smrťou rovnako ako jeho dedo.

Na záver dnešnej časti niekoľko základných informácií o Apoštolovi sv. Jakubovi Staršom. Sv. Jakub Starší, známy aj ako Jakub, syn Zebedea, bol jedným z dvanástich apoštolov Ježiša Krista. Jeho život, poslanie a mučenícka smrť z neho robia jednu z kľúčových postáv kresťanskej histórie. Jeho prívlastok „Starší“ ho odlišuje od iného apoštola, Jakuba, syna Alfeovho (Jakuba Mladšieho). Jeho matka bola jednou z prvých kresťaniek a jeho brat Ján bol tiež Apoštolom a Evanjelistom. Ježiš ich nazval Boanerges, čo znamená synovia hromu (Mk 3,17): 17 Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, pravdepodobne pre ich horlivú a impulzívnu povahu.

Jakub bol povolaný Ježišom, keď rybárčil so svojím bratom Jánom pri Galilejskom mori (Mk 1,19–20). Obaja ihneď opustili siete a nasledovali Krista. Sv. Jakub Starší patril k úzkej skupine troch Apoštolov (Peter, Jakub, Ján), ktorí boli s Ježišom pri najdôležitejších udalostiach: pri vzkriesení Jairovej dcéry (Mk 5,37), na vrchu premenenia (Mk 9,2–9), v Getsemanskej záhrade pred Ježišovým umučením (Mk 14,33).

Jakub bol prvým Apoštolom, ktorý zomrel mučeníckou smrťou. Podľa Skutkov apoštolov (Sk 12,1–2) ho dal okolo roku 44 popraviť Herodes Agrippa I. mečom, čím sa stal prvým z dvanástich, ktorý obetoval život za Krista. Podľa tradície jeho vražda povzbudila ostatných apoštolov a kresťanov v odvahe a viere.

Podľa stredovekej tradície sa Jakub po Ježišovom Nanebovstúpení vydal na misionársku cestu do Hispánie (dnešné Španielsko), aby hlásal Evanjelium. Po jeho smrti boli údajne jeho pozostatky prenesené do Galície, kde sa nachádzajú v Santiagu de Compostela. Mesto sa stalo jedným z najdôležitejších pútnických miest kresťanstva a centrom Svätojakubskej cesty (Camino de Santiago). V Santiagu bolo tiež centrum španielskeho rytierskeho rádu Santiago, o ktorom som písal tu: https://christianitas.sk/spanielske-rytierske-rady-a-ich-vyznam-pre-zjednotenie-spanielska-1170-1493-1-cast/ a o ktorom by som rád tento týždeň napísal druhú časť.

Sviatok: Sv. Jakub Starší sa oslavuje 25. júla. Je patrónom Španielska, pútnikov, španielskych vojakov a farmárov. Zobrazovaný je s mučeníckym palmovým listom, ako pútnik s mušľou hrebenatkou (symbol pútnikov do Compostely), palicou a klobúkom. Niekedy je zobrazovaný aj ako bojovník na koni, čo odkazuje na legendu o jeho zjavení počas bitky pri Clavijo (844), kde pomohol španielskym kresťanom v boji proti Maurom. Táto legenda mu vyniesla prezývku Santiago Matamoros (Svätý Jakub, zabijak Maurov).

Jakubov život a smrť sú symbolom oddanosti, odvahy a vernosti Bohu. Jeho mučeníctvo podčiarkuje výzvu, aby kresťania nasledovali Krista bez ohľadu na ťažkosti. Svätojakubská cesta, ktorá vedie k jeho relikviám, symbolizuje duchovnú púť za Kristom a hľadanie hlbšieho zmyslu viery. Sv. Jakub Starší zostáva inšpiráciou pre kresťanov na celom svete ako príklad odvahy, misionárskeho ducha a pevnej viery.

Na prvý pohľad sa zdá, že som sa trochu viac rozpísal, takže by som na tomto mieste prerušil dnešné písanie a pokračoval by som nabudúce. Veľká časť textov je však priamou citáciou zo Svätého Písma, keďže by sme mali denne čítať Sväté Písmo, no a ja som si túto milú a dôležitú povinnosť už pri písaní tohto článku s radosťou splnil…

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)