Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 8. časť –

Branislav Krasnovský

15. januára 2025  

Cirkev História
  Recenzie

V dnešnej časti sa budeme venovať tretej ceste sv. Pavla Apoštola. Zhrnieme si tiež informácie o pôsobení a úmrtí ostatných Apoštolov a povieme si aj o Liste Rimanom, ktorý úzko súvisí s treťou misijnou cestou sv. Pavla Apoštola.

Tretia misijná cesta Apoštola Pavla

Tretia misijná cesta Apoštola Pavla (približne roky 53–58 po Kr.) bola významnou etapou v jeho živote. Jej hlavnými cieľmi bolo upevniť už existujúce kresťanské spoločenstvá a prehĺbiť teologickú diskusiu. Táto cesta je opísaná v Skutkoch apoštolov (Sk 18,23 – 21,17).

Sv. Apoštol Pavol začal svoju tretiu cestu v Antiochii, kde sa zdržiaval medzi druhou a treťou cestou. Z Antiochie v Sýrii prešiel do tureckej Galácie a Frýgie (dnešné Turecko), kde navštívil kresťanské komunity, ktoré založil počas predchádzajúcich ciest, a povzbudzoval ich vo viere (porov. Sk 18,23).

Odtiaľ prešiel do Efezu a tam strávil tri roky, čo z tejto zástavky urobilo kľúčový bod celej cesty. Sv. Pavol kázal o Kristovi, robil zázraky, uzdravoval chorých a vyháňal démonov. Známy je jeho konflikt s pohanskými výrobcami sošiek bohyne Artemis, pretože kázanie sv. Pavla kazilo obchod pohanov. To viedlo k nepokojom, ktoré organizoval remeselník Demetrios.

Nepokoje v Efeze sú zaznamenané v Skutkoch apoštolov (Sk 19,23–41) a predstavujú jeden z významných konfliktov, ktorým apoštol Pavol čelil počas svojej tretej misijnej cesty. Tento incident sa týka opozície voči Pavlovmu kázaniu, ktoré ohrozilo tradičné náboženstvo a ekonomické záujmy miestnych remeselníkov, najmä tých, ktorí vyrábali predmety spojené s uctievaním bohyne Artemis.

Ako už bolo povedané, sv. Pavol strávil v Efeze tri roky počas ktorých intenzívne kázal a šíril Evanjelium. Obrátil na vieru mnoho ľudí, čo spôsobilo úpadok uctievania bohyne Artemis (rímska bohyňa Diana Efezská), o tom, čo sa v Efeze udialo si povieme trochu viac.

Artemidin chrám v Efeze bol jedným zo siedmich divov starovekého sveta a centrom kultového uctievania. Uctievanie bohyne bolo spojené s výrobou malých strieborných modelov chrámu a iných relikvií, ktoré predávali remeselníci. Demetrios, striebrotepec, ktorý vyrábal modely Artemidinho chrámu, začal organizovať protest proti Pavlovi. Tvrdil, že Pavlovo učenie, že „bohovia zhotovení rukami nie sú bohovia“ (Sk 19,26), odrádzalo ľudí od úcty k bohyni Artemis a privádza na mizinu nielen jeho, ale aj iných remeselníkov v meste.

Demetrios zvolal zhromaždenie remeselníkov a podnietil ich rozhorčenie, v meste nastali masové nepokoje. Dav kričal: „Veľká je Artemis Efezská!“ (Sk 19,28) a vyvolal chaos v meste. Rozvášnený dav sa zhromaždil v mestskom divadle, ktoré malo kapacitu približne 25 000 ľudí. Pavlovi spoločníci Gaius a Aristarchus boli násilne privedení do divadla.

Pavol chcel pred zhromaždením hovoriť, ale jeho učeníci a mestskí predstavitelia mu to zakázali kvôli obavám o jeho bezpečnosť. Mestský pisár (pravdepodobne úradník zodpovedný za verejný poriadok) zasiahol a upokojil dav. Argumentoval, že Artemidin kult je neohrozený a že Pavlovi ani jeho spoločníkom neboli dokázané žiadne zločiny. Keď upozornil, že ďalšie nepokoje by priniesli so sebou zásah rímskej štátnej moci, dav sa nakoniec rozišiel.

Bartolomeo Montagna (asi 1450 – 1523) bol významný renesančný maliar pôsobiaci v severotalianskom regióne, najmä vo Vicenze. Bol známy svojou schopnosťou spájať vplyvy benátskej a padovskej školy, čím vytvoril svoj vlastný, rozpoznateľný štýl. V jeho diele sa často objavovali náboženské motívy, vrátane svätých a mariánskych tém, pričom venoval veľkú pozornosť detailom a realistickému vykresleniu postáv. Vytvoril niekoľko obrazov s náboženskými témami, pričom jedným z jeho známych diel je portrét svätého Pavla. Tento obraz je typickým príkladom jeho renesančného štýlu a zachováva ikonografické znaky spojené s apoštolom Pavlom. Svätý Pavol je tradične zobrazovaný s knihou alebo zvitkom, symbolizujúcim jeho spisy (listy v Novom zákone), a s mečom, ktorý pripomína jeho mučenícku smrť sťatím. Portrét sv. Pavla od Montagnu je dôležitým príkladom nielen jeho umeleckého talentu, ale aj spôsobu, akým renesančné umenie prezentovalo náboženské postavy. Tento typ portrétu mal za cieľ povzbudiť duchovnú meditáciu a inšpirovať veriacich k nasledovaniu príkladu svätca.

Nepokoje v Efeze sú dôkazom, že posolstvo sv. Pavla nemalo iba duchovný dosah, ale ovplyvňovalo aj ekonomické a spoločenské štruktúry v Rímskej ríši. Nepokoje ukazujú, ako kresťanstvo priamo narazilo na pohanské praktiky a tradície, čo viedlo k nepriateľstvu zo strany pohanských kňazov, remeselníkov a politických elít. Hoci sa Pavol stal terčom útokov, situácia bola vyriešená bez násilia voči nemu, čo kresťanská tradícia považuje za prejav Božej ochrany.

Sv. Pavol Apoštol potom v rámci svojho putovania navštívil aj ďalšie komunity vo Filipách, Solúne, Macedónsku, Korinte. V gréckom Korinte, kde strávil tri mesiace, pravdepodobne napísal svoj nádherný List Rimanom, ktorý je považovaný za teologický vrchol jeho diela a to z niekoľkých dôvodov, ktoré súvisia s jeho obsahom, štruktúrou a teologickou hĺbkou. Tento list, napísaný okolo roku 57 po Kr., je najrozsiahlejším a najdôkladnejším Pavlovým listom. Jeho teologická analýza pokrýva kľúčové témy kresťanskej viery a spásy.

Pavlov list Rimanom

Vo svojom liste Rimanom podáva sv. Pavol Apoštol ucelený výklad Evanjelia, systematicky vysvetľuje základné princípy kresťanskej viery, najmä otázky spásy, ospravedlnenia a Božej milosti. Hovorí o „ospravodlivení“ (porov. Rim 1,17) – Pavol zdôrazňuje, že človek je spasený nie zo skutkov zákona, ale skrze vieru v Ježiša Krista. Analyzuje ľudský hriech a Božiu starostlivosť, v jeho ponímaní je hriech univerzálny, všetci ľudia zhrešili a sú oddelení od Boha (porov. Rim 3,23). Boh poskytuje ospravodlivenie skrze Ježišovu obeť (porov. Rim 3,24–26).

Sv. Pavol zdôrazňuje, že spása je dostupná pre všetkých bez ohľadu na ich etnický pôvod (porov. Rim 10,12). Židia aj pohania potrebujú spásu a sú zachránení len skrze Krista (porov. Rim 3,29–30). Kapitoly 9 až 11 riešia tajomstvo Božieho plánu spásy pre Izrael a pohanov. Okrem toho Pavol zdôrazňuje, že spása je darom Božej milosti, nie výsledkom skutkov, Kristus zomrel za hriešnikov (porov. Rim 5,8) a krst symbolizuje smrť hriechu a nový život v Kristovi (porov. Rim 6,3–4).

Sv. Pavol v tomto liste nielenže vysvetľuje teologické princípy, ale poskytuje aj praktické pokyny na ich aplikáciu v živote. Pričom dôraz kladie na premenu mysle: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu“ (Rim 12:2), hovorí o láske ako základe života: „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ (Rim 13,9) a takisto sa venuje eschatologickým a duchovným perspektívam, pri ktorých rieši vykúpenie stvorenia, ktoré je oslobodené z porušenosti (porov. Rim 8,19–23) a takisto píše o nepremožiteľnosti Božej lásky – nič nemôže oddeliť veriacich od Božej lásky v Kristovi (porov. Rim 8,38–39).

Celý obsah i štruktúra Listu Rimanom je Bohom inšpirovaným dielom, cez Apoštola sv. Pavla písal Duch Svätý. Štruktúra listu Rimanom je nádherná vo svojej jednoduchosti: úvod a téma (Rim 1,1–17): Pavol predstavuje svoje poslanie a hlavnú tému listu. Hriech a ospravedlnenie (Rim 1,18 – 4,25): ľudská hriešnosť a Božia spravodlivosť. Spása a posvätenie (Rim 5,1 – 8,39): výsledky ospravedlnenia a nový život v Duchu. Izrael a Boží plán (Rim 9,1 – 11,36): Izrael vo svetle Evanjelia. Etické výzvy (Rim 12,1 – 15,13): praktická aplikácia viery. Záver a pozdravy (Rim 15,14 – 16,27): Pavlov plán cesty a pozdravy veriacim.

List Pavla Rimanom je najkomplexnejším vyjadrením jeho teológie a má katolícky univerzálny charakter. Sv. Pavol Apoštol v ňom píše o základných princípoch viery, ktoré sú platné pre všetkých kresťanov.

Teologická hĺbka: Poskytuje najkomplexnejšie vyjadrenie Pavlovej teológie.

Univerzálny charakter: Pavol píše o základných princípoch viery, ktoré sú platné pre všetkých kresťanov. Spojenie teológie a etiky robí tento list aktuálnym pre každodenný kresťanský život.

Pokračovanie tretej misijnej cesty

Kvôli intrigám a sprisahaniu Židov, ktorí sa usilovali o život sv. Pavla nakoniec Apoštol zmenil svoje plány a vrátil sa cez Macedónsko (porov. Sk 20,3–6). Počas svojej zástavky v Troade sv. Pavol oživil mladíka Eutycha, ktorý zomrel pri páde z okna, keď počúval jeho kázeň. Následne sa sv. Pavol stretol s presbytermi z Efezu, dal im svoje povzbudenie a varoval ich pred falošnými učiteľmi (porov. Sk 20,17–38). Bol to emotívny rozlúčkový moment, pretože vedel, že ich už neuvidí, odchod sv. Pavla budeme citovať Skutky apoštolov (Sk 20,17–38):

17 Z Milétu poslal do Efezu a zavolal si starších cirkvi.18 Keď k nemu prišli, povedal im: „Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie 19 ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z úkladov Židov 20 ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch; 21 ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša. 22 A teraz spútaný Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23 Len Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie.

24 Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti. 25 A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nik z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo. 26 Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, 27 lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú. 28 Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. 29 Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. 30 Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou.

31 Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás. 32 A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými. 33 Netúžil som po ničom striebre ani zlate ani odeve. 34 Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou. 35 Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: „Blaženejšie je dávať, ako prijímať.“ 36 Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými. 37 Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38 Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár. A vyprevadili ho na loď.

Po tejto dojemnej rozlúčke pokračoval sv. Pavol na ceste do Jeruzalema. Zastavil na viacerých miestach, vrátane ostrova Rodos a Cezarey, kde prorok Agabus predpovedal, že Pavol bude v Jeruzaleme zatknutý. Napriek varovaniam Pavol pokračoval do Jeruzalema, kde jeho cesta skončila naozaj jeho zatknutím.

Túto cestu možno vnímať ako prípravu na budúce utrpenie, sv. Pavol Apoštol vedome kráčal smerom k nebezpečenstvu a smrti, pričom prijal možnosť utrpenia a smrti ako súčasť svojej apoštolskej misie, pretože sa chcel ešte viac priblížiť ku Kristovi a jeho mučeníckej smrti na kríži.

(Pokračovanie)

***

predchádzajúce časti:
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 1. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 2. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 3. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 4. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 5. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 6. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 7. časť

PDF (formát pre tlač)