Ak odídem prvá, oznámim ti,
oznámim ti, ako to je, keď sa brat a sestra,
matka a priateľ pomaličky porozchodia,
keď dolu kyprým vŕškom lejavec sa spustí,
či pred pavúkom svedomia sa treba
strachom chvieť
a čo on medzi červami a stonožkami značí.
Oznámim ti, či je rozdiel
medzi hrudou zeme a človekom,
medzi slzami a vodou ponorných riek,
či treba tŕpnuť strachom pred splynutím
s rastlinou, nerastom a kvapkou,
no aj teba o to prosím.
Oznámim ti, či sa treba báť tej chvíle,
keď všetky naše klenotnice prejdú do rúk cudzích,
a či tam cena ich sa mení
a či je život iba šachová hra
jadra a buniek, no aj teba o to prosím.
Ak odídem prvá, oznámim ti,
oznámim ti osud básnikovho srdca,
čo značí, keď ho večná ľahostajnosť obklopuje,
a čo sa stane z bleskov a dúh našich lások,
no aj teba o to prosím.
Ak odídem prvá, oznámim ti,
oznámim ti, čo bude po odlive veľkom,
ktorý sa po hodine smrti začne,
či aj tam existuje príliv spomínania
a či ťa prinesie vše k mojim brehom,
no aj teba o to prosím.
(preložil Víťazoslav Hečko)
