Dnes slávime sviatok Nanebovzatia Panny Márie -

15. augusta 2024

Katolíci dnes slávia sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Tento významný sviatok pripomína duchovný a fyzický odchod matky Ježiša Krista zo zeme, keď bola jej duša aj telo vzaté do Božej prítomnosti.

Ctihodný pápež Pius XII. potvrdil túto vieru o Panne Márii ako večné učenie Cirkvi, keď ju v roku 1950 formálne definoval ako dogmu katolíckej viery, pričom sa odvolával na pápežskú neomylnosť, aby vyhlásil, „že Nepoškvrnená Matka Božia, večná Panna Mária po ukončení svojho pozemského života bola telom i dušou prijatá do nebeskej slávy“.

Jeho apoštolská konštitúcia Munificentissimus Deus (Najštedrejší Boh), ktorá definovala túto dogmu, obsahovala pápežove správy o mnohých dlhoročných tradíciách, ktorými Cirkev počas svojich dejín slávila Nanebovzatie Panny Márie.

Zdroj: fb Our Lady of Caysasay / Nuestra Señora de Caysasay

Konštitúcia tiež citovala svedectvá prvých Cirkevných Otcov na túto tému a opísala históriu teologickej reflexie mnohých biblických pasáží, ktoré sa považujú za náznaky, že Mária bola po svojej smrti vzatá do Neba.

Hoci telesné nanebovzatie Márie nie je výslovne zaznamenané vo Sv. písme, katolícka tradícia ju stotožňuje so „ženou odetou slnkom“, ktorá je opísaná v 12. kapitole Knihy zjavenia.

Táto pasáž nazýva vzhľad tejto ženy „veľkým znamením“, ktoré sa „zjavilo na nebi“, čo naznačuje, že je matkou židovského Mesiáša a „pod nohami má mesiac a na hlave korunu z dvanástich hviezd“. Preto katolícka ikonografia západnej tradície často zobrazuje nanebovzatie Panny Márie týmto spôsobom.

Východní kresťania tiež tradične považovali Máriino nanebovzatie do Neba za základnú súčasť svojej viery. Pius XII. citoval niekoľko ranobyzantských liturgických textov, ako aj arabského kresťanského teológa z 8. storočia sv. Jána Damascénskeho.

„Bolo vhodné,“ napísal svätý Ján Damascénsky v kázni na základe predpokladu, „že ona, ktorá si pri pôrode zachovala neporušené panenstvo, by mala aj po smrti zachovať svoje telo bez akejkoľvek skazy,“ a „že ona, ktorá nosila Stvoriteľa ako dieťa na prsiach, mala prebývať v božských príbytkoch.“

Vo východnej kresťanskej tradícii sa ten istý sviatok slávi v rovnaký kalendárny deň, aj keď je zvyčajne známy ako Usnutie (zaspávanie) Márie. Východnému katolíckemu sláveniu Usnutia predchádza dvojtýždňové obdobie pôstu. Pius XII. v Munificentissimus Deus spomenul toto isté pôstne obdobie ako súčasť tradičného dedičstva západných kresťanov.

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je pre katolíkov rímskeho a východného obradu vždy prikázaným sviatkom, v ktorý sú povinní zúčastniť sa sv. omše alebo liturgie.

Zdroj: CNA, ilustračný obrázok, zdroj – fb Our Lady of Caysasay / Nuestra Señora de Caysasay