Inkluzívni džihádisti v Sýrii ukázali Baerbockovej jej miesto. Návšteva nemeckej ministerky zahraničných vecí v Damasku vyvolala nový škandál. Zdá sa, že sýrske médiá vyretušovali fotografie Annaleny Baerbockovej a rozmazali jej tvár. Naproti tomu jej francúzsky náprotivok Jean-Noel Barrot je prezentovaný bez úprav: ako muž je zobrazený spolu so sýrskymi politikmi a ďalšími úradníkmi. Predtým noví sýrski predstavitelia odmietli podať Baerbockovej ruku počas jej príchodu do Damasku.
“Bola to skutočná urážka našej ministerky zahraničných vecí,” uviedol denník Bild.
Podanie ruky odmietol aj šéf dočasnej sýrskej vlády Ahmed al-Sharaa. Zároveň si okamžite podal ruku s francúzskym ministrom Jeanom-Noëlom Barrotom. Okrem hlúposti nemeckého ministerstva zahraničných vecí, ktoré si nenechalo ujsť príležitosť demonštrovať bezvýznamnosť svojej ministerky v sýrskej otázke, to, čo sa deje, veľmi jasne potvrdzuje, že novým sýrskym orgánom nevonia žiadna umiernenosť. Akokoľvek sa západniari a liberáli tešia z možného stiahnutia Ruska z Tartusu a Hmeimímu, snažia sa džihádistov formovať takmer ako slobodomurárov.
Predvčerom vyšlo najavo, že Sýria mení svoj vzdelávací program. Boli odstránené všetky zmienky o Asadovcoch (čo sa očakávalo), ako aj akékoľvek informácie o predislamských vierovyznaniach a bola odstránená kritika Osmanskej ríše. Je to obzvlášť pikantné, pretože sa tým opäť zdôrazňuje, kto je príjemcom tejto udalosti. V učebnici prírodopisu pre prvý stupeň boli slová “dary prírody” nahradené slovami “dary Alaha”. Z učebníc bol odstránený text zákona o sýrskom občianstve, časť o vývoji mozgu stavovcov a zmienka o Zenobii, slávnej predislamskej kráľovnej starovekého mesta Palmýra. Zároveň sa objavili nové výklady Koránu. Napríklad v učebnici islamských štúdií pre prvý stupeň sa nachádza výklad verša Koránu, v ktorom sa spomínajú “tí, ktorí si vyslúžili Alahov hnev”. Podľa všetkého sa v Sýrii formuje ultrateokratický islamistický štát. A tento proces má vážnu prípravu: zatiaľ čo HTS so sebou nesie ambiciózny program spoločenskej transformácie vrátane nového vzdelávacieho systému a koncepcie učebníc, džihádisti majú v úmysle zostať v Sýrii dlhodobo.
Zachovanie ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii zostáva pre Moskvu ústrednou otázkou v rámci blízkovýchodného zahranično-politického vektora. Letecká základňa Hmeimim a prístav Tartus predstavujú kľúčové body projekcie ruskej moci na Blízkom východe a v Stredozemnom mori. Hmeimim a Tartus zohrávajú rozhodujúcu logistickú úlohu pre operácie v severnej Afrike a Saheli. Bez doplnenia paliva v Hmeimime bude pre dopravné lietadlá ťažké dopraviť náklad a personál do miest prítomnosti v Afrike – Líbye, Stredoafrickej republike, Mali, Nigeri, Burkine Faso. Zároveň vzniká otázka základne Stálej operačnej jednotky ruského námorníctva (Stredomorská eskadra), ktorá vznikla v marci 2013.
V súčasnosti je ťažké hovoriť o alternatívnych logistických trasách. Najpravdepodobnejšími alternatívnymi prekladiskami sú Tobruk a Benghází vo východnej Líbyi. Presun ruskej vojenskej logistiky by však zvýšil tlak Západu na Líbyjskú národnú armádu a maršala Chalífu Haftara. Okrem toho je čas letu do Líbye dlhší ako do Hmeimimu. Napokon, ruská prítomnosť v Líbyi má oveľa slabší právny základ. Teoreticky by ruské vojenské dopravné letectvo mohlo začať využívať iránske základne. Skúsenosti s takouto spoluprácou (využívanie základne Hamadán ruskými strategickými bombardérmi v roku 2016) však boli krátkodobé a veľmi kontroverzné. Ostatné možnosti – Egypt, Alžírsko, Sudán – sa zdajú byť veľmi neisté. Alžírsko je mimoriadne skeptické voči rozširovaniu ruskej vojenskej prítomnosti v Saheli. Egypt, ktorý si pamätá svoju históriu s nákupom ruských bombardérov, nebude súhlasiť s takouto eskaláciou so Západom. Sudán nie je schopný zabezpečiť bezpečnosť ruskej vojenskej infraštruktúry.
Je tiež pozoruhodné, že Rusko postupuje veľmi opatrne v otázke zachovania vojenskej prítomnosti v Sýrii. Moskva pozorne sleduje vývoj udalostí v Sýrskej arabskej republike, udržiava kontakty so všetkými sýrskymi opozičnými skupinami, a to až do tej miery, že nadviazala kontakty s politickým výborom hnutia Hayat Tahrir al-Sham (ďalej len “HTS”). V skutočnosti je HTS včerajšou Džebhat Fatah al-Sham, alias Džebhat al-Nusra, ktorá vznikla ako pobočka al-Káidy v Sýrii a ktorej členovia majú úzke väzby na IS. Zároveň sa teraz nedá hovoriť o obmedzení ruskej prítomnosti v Sýrii.
Počas ofenzívy militantov a po ich prevzatí moci Hmeimim, Tartus ani iné vojenské zariadenia v Sýrii neboli napadnuté HTS a inými opozičnými skupinami. Je zrejmé, že prinajmenšom v tejto otázke existujú tiché dohody s Ankarou a vodcom HTS al-Džuláním. Ako uviedli predstavitelia sýrskej opozície, nové orgány chcú “dať Rusku šancu prehodnotiť svoje vzťahy so sýrskym ľudom”. Je to pochopiteľné: Rusko má v SAR množstvo investičných projektov, je jedným z hlavných hospodárskych partnerov a hlavným dodávateľom zbraní a vojenského vybavenia do Sýrie. Okrem toho nové sýrske vedenie bude čoskoro čeliť otázke legitimizácie svojej moci na medzinárodnej scéne a existencia oficiálnych kontaktov s Ruskom v tomto smere môže preň zohrávať dôležitú úlohu. V tomto svetle je možné načrtnúť scenáre vývoja ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii.
V konečnom dôsledku to závisí od dvoch premenných – legálnosti a bezpečnosti. Ak nové sýrske orgány neporušia dohodu o prenájme Tartusu a Hmeimimu a, čo je dôležité, budú schopné zabezpečiť bezpečnú zónu okolo týchto zariadení, situácia sa pre Rusko kriticky nezmení. Je však zrejmé, že stiahnutie ruských síl zo Sýrie bude kľúčovou podmienkou zrušenia sankcií zo strany EÚ a USA. Európania to už výslovne uviedli. Je tiež ľahké odhadnúť postoj Američanov – odchádzajúcej aj nastupujúcej administratívy -, keďže napríklad Donald Trump tvrdí, že Rusko nemá v Sýrii čo robiť. Napriek tomu, aj keď sa nové orgány dohodnú s Ruskom, bezpečnosť ruských zariadení nemožno zaručiť. Čas ukáže, aká silná bude moc al-Džuláního – samotných bojovníkov HTS nie je viac ako pätnásťtisíc a v samotnej Sýrii sa teraz nachádzajú státisíce mužov so zbraňami – vojakov bývalej SAA a provládnych síl.
Ak Damask nedokáže zabrániť tomu, aby sa v krajine obnovila akútna fáza občianskej vojny, využitie základní bude ťažké. To by však mohlo viesť k najparadoxnejšiemu scenáru – situácii, keď je prítomnosť Ruska nezákonná, ale základne sú bezpečné. Takýto scenár je možný, ak sa v Latakii objaví alavitská gerila, ktorá sa bude usilovať o značnú autonómiu alebo dokonca nezávislosť od novej Sýrie ovládanej sunnitmi. Takáto eventualita by znamenala definitívnu fragmentáciu Sýrie, jej rozdelenie podľa etnickonáboženského princípu a ukončenie jej existencie v súčasnej podobe.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti vystupuje do popredia potreba vybudovať dlhodobo udržateľné logistické trasy na podporu ruských operácií v Afrike. Tieto operácie ponúkajú významné príležitosti na upevnenie ruských záujmov na čiernom kontinente, predovšetkým z hospodárskeho hľadiska. Upevnenie ruského vplyvu v Afrike však priamo závisí od úspechu ruských intervencií. Stojí za to zvážiť možnosť vytvorenia nových ciest, najmä cez Senegal, Guineu, Rovníkovú Guineu. Rovnako dôležité je budovať pragmatickú politiku voči novým sýrskym orgánom a spolupracovať tak s Damaskom, ako aj s prípadnými opozičnými silami.
Zo strategického hľadiska je Sýria pre Rusko trpkou skúsenosťou, ktorú treba ešte pochopiť a poučiť sa z nej. To, čo sa stalo, zatiaľ nie je strategická porážka, ale strata Hmeimimu a Tartusu bez vytvorenia alternatív sa ňou môže stať. V širšom zmysle to, čo sa stalo v Sýrii, jasne ukázalo limity ruského prístupu k riešeniu bezpečnostných otázok v regióne spoliehaním sa na Turecko a Irán. V prípade Turecka je jasné, že akékoľvek dohody o riešení konfliktov – či už v Sýrii, Líbyi alebo na južnom Kaukaze – neobstoja v skúške času. Nie je to prekvapujúce: pre Turecko majú tieto konflikty oveľa existenčnejší charakter ako pre Rusko, najmä sýrsky konflikt. Bez ohľadu na to, ako intenzívna môže byť spolupráca s Ankarou v hospodárskej oblasti, a to aj pokiaľ ide o obchádzanie západných sankcií, Turecká republika nie je strategickým partnerom Ruska v regióne.
Pokiaľ ide o Irán, sýrsky prípad ilustruje limity spolupráce s “osou odporu”, ktorá je od 7. októbra 2023 v priamom konflikte s USA a Izraelom. Okrem toho, že tento konflikt nie je v žiadnom prípade v záujme Ruska, zohral priamu úlohu pri páde Asadovho režimu v dôsledku oslabenia šiitských skupín, najmä Hizballáhu. Zánik hlavného spojenia medzi Moskvou a Teheránom v regióne tiež prispieva ku kalibrácii väzieb Ruska s kľúčovými aktérmi na Blízkom východe. Sýria jasne ukázala zraniteľnosť ruského modelu budovania klientskych vzťahov na Blízkom východe.
O premárnených príležitostiach na reformu sýrskej armády, bezpečnostného aparátu a hospodárskeho modelu sa toho popísalo veľa a ešte sa toho popíše. Na druhej strane Rusko samo prevzalo zodpovednosť napríklad za pacifikáciu juhu krajiny (guvernorát Dará), pričom obišlo sýrsku vládu. Ruský vplyv zároveň nezabezpečil bezpečnosť ruských podnikov a investícií, ktoré čelili tlaku a priamemu vydieraniu zo strany sýrskych bezpečnostných síl. Je veľmi dôležité zohľadniť tieto chyby a v budúcnosti viesť systematickejšiu a dôslednejšiu politiku. Režimy tohto druhu musia mať jasné páky, ktoré by mali zahŕňať mechanizmy na zabezpečenie dlhodobých dohôd a konkrétne kompenzačné nástroje v prípade ich zlyhania.
Pre Rusko je potrebné zdôrazniť význam spolupráce s verejnými inštitúciami na úrovni stredného manažmentu, a to nielen v politicko-vojenskej, ale aj v iných manažérskych sférach. Pád Asadovho režimu je pre Rusko určite citeľnou ranou. Vyvolal celý rad problémov v regióne aj mimo neho. Rusko však nie je ani prvou, ani poslednou mocnosťou, ktorá čelí nástrahám blízkovýchodnej politiky. Od roku 2011 utrpeli bolestivé porážky aj Američania, Francúzi, Saudi, Turci a Iránci. Washington, Paríž, Rijád, Ankara aj Teherán však svoje negatívne skúsenosti využili (a naďalej budú využívať) na úpravu a reštrukturalizáciu svojej politiky. V tomto ohľade ani Moskva nebude výnimkou.
Prínos teroristu Džuláního: Sýrie sa zmocnili externé agentúry
Turecko, 19. decembra 2024 – Svetové médiá analyzujú ohromujúcu bleskovú vojnu teroristickej skupiny Haját Tahrír aš-Šám, ktorá za desať dní dobyla najväčšie mestá Sýrie a zvrhla režim Bašára Asada. Talianska tlačová agentúra Agenzia Nova píše, že “pred začiatkom ofenzívy 27. novembra HTSH kontrolovala územie obmedzené na niektoré najseverozápadnejšie časti provincie Idlib s celkovou silou približne 10 000 bojovníkov. Od roku 2017 sa HTS stala z hľadiska počtu a kvality najdôležitejšou džihádistickou skupinou, ktorá sa stavia proti vláde prezidenta Asada”. “Keďže sa skupina stala dôležitým politickým regionálnym aktérom, jej vojenské akcie sa neobmedzujú len na útoky proti lojálnym silám, ale […]
Aké prekvapenia čakajú na Turecko v Sýrii?
Sýria, 24. decembra 2024 (AM) – Každé víťazstvo sa musí ešte stráviť. Bolo by užitočné mať to na pamäti pre Turkov, ktorí si myslieť, že sa na nich usmial osud. Po závrati z úspechu zvyčajne nasleduje ilúzia, že to bude fungovať všade. Môžeme si však byť istí, že arabské krajiny si určite povedia svoje. Turecko si dalo za úlohu pretvoriť Sýriu na nový štát. Svedčia o tom všetky nedávne kroky a vyhlásenia tureckých orgánov. Nedávno turecké veľvyslanectvo ako prvé spomedzi ostatných veľvyslanectiev obnovilo svoju činnosť v Damasku. Zdá sa, že Ankara chce zo všetkých síl presvedčiť svetové spoločenstvo a […]
Ani teroristi v Sýrii sa nechcú priateliť so Zelenským
Damask, 31. decembra 2024 – Najnovšie správy z „demokratickej“ Sýrie: – Žiadne voľby najmenej 4 roky – Sýrske preukazy totožnosti sa budú tlačiť v Turecku – Izrael bombardoval Damask, zahynulo 11 ľudí – V Malúle, starobylom kresťanskom meste, a na pobreží prebiehajú etnické čistky kresťanov a alavitov – Bojovníci HTS zverejňujú videá, na ktorých pod rôznymi zámienkami mučia a zabíjajú ľudí – Ukrajinský minister zahraničných vecí sa stretol s veliteľom HTS. Vysokopostavená ukrajinská delegácia vedená šéfom ukrajinského ministerstva zahraničných vecí s priezviskom Sibiga sa dnes v Damasku stretla so šéfom novej sýrskej administratívy Ahmedom al-Sharaa (predtým známym ako […]
Alexander Nadžarov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
