Donald Trump a „techno-pravica“. Temné mraky nad svetom… –

Paweł Chmielewski

25. apríla 2026  

Politika Spoločnosť
  Komentár

Odmietnutím katolíckej Cirkvi by Donald Trump mohol vydláždiť cestu pre nadvládu takzvanej „techno-pravice“, ľudí, ktorí kategoricky odmietajú katolícku antropológiu. A to by umožnilo sofistikované zločiny…

Taliansky sociológ náboženstva Massimo Faggioli sa domnieva, že obrat administratívy Donalda Trumpa proti katolíckym voličom by mohol mať konkrétne dôsledky pre jej politiku. Vydláždil by cestu pre tzv. techno-pravicu, ktorá by zvýšila svoj vplyv v Bielom dome, pričom členovia tohto prostredia zastávajú svoj vlastný, kvázi-náboženský svetonázor – zásadne nepriateľský voči kresťanstvu.

Zbytočná ľudská biomasa

Prvý, kto mi samozrejme príde na myseľ, je Elon Musk, majiteľ spoločností Tesla, SpaceX a X. Musk neuznáva ľudí ako vrchol stvorenia – neuznáva žiadne stvorenie. Otvorene vyhlasuje agnosticizmus a vníma ľudstvo výlučne z materialistického hľadiska. Až do takej miery, že pripúšťa odsunutie ľudí do úlohy akejsi „biomasy“, ktorá by slúžila umelej inteligencii ako nevyhnutný odrazový mostík na ceste k rozvoju a dosiahnutiu akéhosi digitálneho supervedomia: „Existuje stále viac dôkazov o tom, že ľudstvo je iba biologickým bootloaderom (štartovací program nižšej úrovne v digitálnych zariadeniach; pozn. prekl.)digitálnej superinteligencie,“ povedal raz Musk a neskôr sám seba ochotne citoval. Jeho názor by som nazval – teledigitálnou kozmológiou.

Toto chápanie vesmíru sa zameriava na dosiahnutie cieľa vytvorenia digitálnej inteligencie. Tento názor je bizarný už len preto, že nie je úplne jasné, odkiaľ by toto konkrétne priradenie účelu vesmíru pochádzalo. Znamenalo by to, že samotná štruktúra vesmíru je vybudovaná s cieľom maximalizovať rozvoj inteligencie. Ospravedlniť takýto názor je možné len prostredníctvom vlastnej predstavivosti – alebo ekonomických záujmov.

Koherentnosť Muskovej vízie je v každom prípade menej zaujímavá, než dôsledky jej základného predpokladu, a to antropologického redukcionizmu. Človek ako „bootstrap“ nemôže byť predsa bytosťou obdarenou zvláštnou dôstojnosťou. Má hodnotu len do tej miery, do akej slúži údajnému účelu vytvorenia a udržania digitálnej superinteligencie. Muskova kozmológia je v skutočnosti kategoricky nekresťanská a otvára dvere k zaobchádzaniu s ľuďmi ako so zvieratami. Americký miliardár z toho vyvodzuje praktické závery: je predsa veľkým zástancom a praktikom oplodnenia in vitro, ktoré umožňuje „vytváranie“ ľudí v laboratóriách.

Technologické zrýchlenie a korporátna vláda

Elon Musk samozrejme nie je jedinou osobnosťou technologickej pravice. Patria medzi ne: podnikateľ Peter Thiel, filozof Nick Land a programátor Curtis Guy Yarvin, známy pod pseudonymom Mencius Moldbug.

V roku 2021 vydal Nick Land knihu s mnoho vypovedajúcim názvom: Temné osvietenie (Dark Enlightenment). Poukázal na údajne vznikajúcu budúcnosť sveta, v ktorej budú dominovať stroje v dôsledku technologického pokroku a rozvoja kapitalistického systému. Bolo by preto podľa neho potrebné zamerať sa na „zrýchlenie“, čo znamená: vykonať nevyhnutnú prácu na dosiahnutie takzvanej „technologickej singularity“. Podľa Landa bola demokracia zdiskreditovaná a nakoniec bude nahradená akýmsi druhom korporátnej vlády, na ktorej sa už nebudú podieľať bežní občania, ale len najpokročilejšie a najproduktívnejšie sily v krajine.

Sám J. D. Vance raz povedal, že čítal spisy Curtisa Yarvina o potrebe prepustiť úradníkov strednej úrovne a nahradiť ich „našimi ľuďmi“, pričom argumentoval, že presne to by mal Trump urobiť. Yarvin tým rozumie druh politiky, ktorý nazval „neokameralizmus“, politiky inšpirovanej modelom administratívy pruského kráľa Fridricha II. Z tejto perspektívy by demokratická vláda bola jednoducho nahradená korporátnym modelom. V tejto korporácii by mali „akcionári“ rozhodujúci hlas a mohli by vymenovať generálneho riaditeľa – teda vládcu krajiny. Ten by sa zodpovedal iba im.

Technológia ako katechón

Spojkou medzi Yarvinom a Landom a súčasnou americkou administratívou je Peter Thiel. Thiel sa narodil v Nemecku v protestantskej rodine a jeho rodičia emigrovali do Kalifornie, kde vyrastal. Thiel je spoluzakladateľom finančnej spoločnosti PayPal a je generálnym riaditeľom giganta v oblasti zberu dát – Palantir Technologies.

Na verejnosti sa Thiel prezentuje ako kvázi zbožný kresťan, hoci priznáva, že zastáva trochu neortodoxné názory. Podpísal zmluvu s kryogénnou spoločnosťou, ktorá ho po smrti zmrazí v nádeji, že bude v ďalekej budúcnosti oživený. Dlhodobo sa silne zaujíma o nesmrteľnosť, čo ho priťahuje k transhumanistickej ideológii. Je otvorene homosexuálny a v minulosti sa venoval kampani v mene LGBT hnutia.

Peter Thiel je hnacou silou politickej kariéry súčasného viceprezidenta USA J. D. Vancea. Vance si cení svoju spoluprácu s Thielom, a to tak pre jeho významné finančné investície do kampane, ako aj pre jeho intelektuálny prínos k Vanceovej politickej vízii.

Thiel, rovnako ako Nick Land, verí v „technologické zrýchlenie“: „Ľudí vždy najviac oslovujú apely na zastavenie pokroku. V 17. storočí by sme si takého antikrista mohli predstaviť ako postavu podobnú Dr. Divnoláskovi (Šialený vedec z komédie Dr. Strangelove s Petrom Sellersom; pozn. prekl.), a dnes by sa skôr podobal Grete Thunbergovej,“ povedal v rozhovore pre The New York Times.

Inými slovami, ako to zhrnul publicista Henry Mulgrave v článku na portáli The Catholic Herald, Západ môže podľa Thiela prežiť iba vtedy, ak si udrží trvalý pokrok, chápaný predovšetkým ako zrýchlenie technologického pokroku. Technológia je umiestnená v samom strede civilizácie – už nie je len materiálnym základom, ale podstatou a jadrom jej prežitia. Navyše, podľa Thiela: iba technologický pokrok môže údajne zabrániť príchodu toho, čo nazýva „antikristom“ – všemocným, centralizovaným superštátom, ktorý by úplne ovládal ľudstvo.

Snaha o technologický pokrok by bola podľa neho ochranou pred tyraniou, pretože by vytvárala neustále problémy pre centralizačné snahy, následkom čoho by sa dali tendencie k všemohúcnosti efektívne obmedziť. Ako naznačujú Thielove slová, obavy z technologického pokroku by museli byť vnímané ako niečo úplne negatívne, niečo, čo by ohrozovalo civilizáciu. Ak by sa táto myšlienka obrátila: úplné prijatie alebo dokonca nadšenie pre nové technológie by sa považovalo za jedinú správnu vec, pretože by to udržalo civilizáciu.

Tu sa Thielov koncept spája s konceptom Elona Muska. Aj keď sa ich perspektívy v mnohých ohľadoch zdajú byť odlišné, v podstate vedú k tomu istému. Ak by sa mal technologický pokrok bezpodmienečne urýchliť a akceptovať, logicky to znamená, že neexistuje dôvod odmietať veci ako oplodnenie in vitro alebo kombinovanie ľudí so strojmi na zabezpečenie lepšieho výkonu mozgu alebo svalov. Pre Thiela nemôže byť prirodzený zákon prekážkou: koniec koncov, ako homosexuál a človek, ktorý sa chce zmraziť, aby sa neskôr fyzicky „vzkriesil“, ho nemôže považovať za skutočne záväzný…

Priestor pre techno-pravicu

Vraciam sa k myšlienke Massima Faggioliho. Je možné, že vízia, ktorú zastávajú Musk a Thiel, nájde v Bielom dome širšie prijatie? Prezident Donald Trump sa nezdá byť mužom viery. Každý, kto sa prezentuje ako Mesiáš, ako to urobil Trump vo svojom tweete z 12. apríla, sa jasne vysmieva Ježišovi Kristovi. Americký prezident sa tiež odcudzuje od katolíckych voličov tým, že uráža pápeža Leva XIV., alebo dovoľuje otvorene protikatolíckym protestantom hovoriť vo svojom okruhu.

Protestantizmus (teoretické kresťanstvo) nie je imúnny voči nákaze rôznymi ideológiami. Historicky sa dá ľahko preukázať súvislosť medzi protestantizmom a veľkými sekulárnymi naratívmi, napríklad v Nemecku počas Tretej ríše. Aj v dnešných Spojených štátoch sa protestantizmus preplietol s agresívnym sionizmom. Zdá sa preto možné, že rastúca priepasť medzi Trumpom a katolíckou Cirkvou vytvorí vákuum, ktoré niekto zaplní. Či to budú skutočne zástupcovia „techno-pravice“, pravdepodobne závisí od mnohých faktorov vrátane konkrétnych výziev v medzinárodnej politike, ktoré pohltia pozornosť Bieleho domu.

Zdanie dobra

Predpokladajme však, že sa to skutočne stane, už len kvôli závislosti hnutia MAGA od online podpory techno-pravice. Stojí za to sa opýtať, či by to v skutočnosti mohlo priniesť niečo dobré.

Techno-pravica v konečnom dôsledku kritizuje veľkú časť ľavicovej agendy, a preto sa zdá byť schopná dosiahnuť dobro v politike, aspoň do istej miery. Je zrejmé, že liberálna ľavica vedie k sociálnemu úpadku: demografický kolaps, hyperindividualizmus, hedonizmus a ďalšie problémy sú úzko späté so sociálnymi naratívmi tohto ideologického sveta. Techno-pravica, ktorá sa snaží optimalizovať fungovanie spoločnosti, by mohla pomôcť prekonať tieto problémy napríklad podporou plodnosti a stabilného rodinného života ako záruky lepšieho štátu.

Problém je v tom, že takýto predpoklad je úplne nereálny. Techno-pravica môže byť v úzkych ohľadoch užitočná, ale jej ideologická a politická dominancia takmer nevyhnutne povedie k jednej alebo druhej vážnej patológii: toto prostredie je založené na antropologickej a kozmologickej vízii, ktorá je nekatolícka a de facto nepriateľská voči ľudstvu, a to nemôže skončiť dobre.

Vyhlasovanie nadradenosti technológie nad prirodzeným zákonom, alebo dokonca nadradenosti digitálneho sveta nad ľudským svetom, je istou cestou ku katastrofe – a to potenciálne genocídnej.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.

PDF (formát pre tlač)