Aby sme sa mohli pozrieť na to, kde na časovej osi manažovania kolapsu systému stojíme, treba sa pozrieť na akcie centrálnych bánk v minulosti. To čo deti v škole učia, že je podnikateľský cyklus, je vlastne cyklus kreditu. Fed stimuluje ekonomiku po prasknutí bublinu pomocou nízkych mier a tlačenia. Nafúkne tak novú bublinu a keď sa objaví inflácia, dvihne miery aby ju dusil. Praskne novo vytvorenú bublinu a musí znova ekonomiku stimulovať. Momentálne sme vo fáze saturácie dlhom a dvíhania mier. Fed stále platí bankám výpalné, aby u neho skladovali keš. Tým ale nezaství nezastaviteľné.
Ekonomický cyklus je kreditný cyklus
Žijeme vo zvláštnej dobe, kedy je vo svete financií všetko hore nohami. Je zaujímave sledovať centrálnych bankárov člnkovať v týchto nezmapovaných vodách. Centrálne banky si nemôžu dovoliť, aby sa situácia vymkla z pod kontroly. Ak teraz príde po niekoľkých rokoch nulových úrokových mier ďalšia kríza, budú vôbec finty, ako opätovné zníženie mier na nuly, fungovať? Budú finančné trhy spolupracovať, keď je evidentné, že aj napriek týmto historicky výnimočným stimulom sa ekonomika ledva potáca? Ak príde ďalšia recesia, tak svetová ekonomika skončí horiaca v priekope a Fed nemusí mať šťavu, aby ju mohol uhasiť.
Centrálne banky celé posledné desaťročia skutočný kolaps odkladali a nedovolili, aby trhy našli svoje prirodzené ceny. Týmito krokmi nútia všetkých investorov stáť na jednom brehu. Musia sa držať v stáde. Doteraz platilo, že keď sa ekonomika začala rozpadať, centrálne banky znížili úrokové miery. Potom, keď sa ekonomika oklepala, nafúkli sa ceny aktív tlačením a generáciou dlhu, čo sú vlastne dve strany jednej mince a potom začala rásť inflácia v spotrebnom koši. Vtedy banky prikročili k dvíhaniu úrokových mier, aby ju udusili.
Keď sa pozrieme bližšie, celý ekonomický cyklus, ktorý deťom univerzity vtĺkajú do hlavy, je vlastne kreditný cyklus. Kredit teraz tvorí bázu všetkého. Štáty sa topia v dlhoch, rovnako ako korporácie vďaka nízkym úrokovým mieram. Spotrebný dlh dosahuje rekordné hodnoty. Ešte aj vodič dodávky, ktorý vám do Jednoty dovezie mlieko, platí na benzínke kreditkou. Dlh bol použitý na extrakciu bohatstva strednej triedy na Západe. Ekonomika USA rastie len 1,6% ročne a aj tento rast je veľmi neistý. Reálne prímy ľudí stagnujú už celé dekády. Medzera v kúpischopnosti západu sa vyvážila spotrebným dlhom. Joe, už si nebudeš môcť z výplaty dovoliť nové auto, ale tu máš kus plastu. Problém vyriešený.
Fed zúfalo odčerpáva keš zo systému
Centrálne banky a analysti v médiách hovoria, že je to dobré, keď rastie dlh. Ekonomika šlape, lebo ľudia sú ochotní ísť do dlhu. Podniky investujú, ľudia nakupujú. No však bodaj by nie, keď sú úrokové miery ledva merateľné. Také Holandsko má teraz prakticky nulový výnos dlhopisov. A inflácia v eurozóne už ide hore. To znamená, že investori sú retardovaní a nevedia odpočítať 0% – 1% a idú do garantovanej straty, alebo sa spoliehajú na vlády, že zatiahnu účet, natlačia sa nové prachy a ceny dlhopisov pôjdu hore. To, čo dostalo svetovú ekonomiku medzi vojnami na kolená nebol pád akciových indexov, ale kolaps vládnych dlhopisov. Investori zabudli, že počas bankrotu štátnych dlhopisov museli čakať dlhé roky, aby dostali svoje peniaze naspäť.
Je to práve rast spotrebných cien, analystami zvaný inflácia, ktorý nedovolí bankám v tomto procese pokračovať veľmi dlho. Jediný spôsob, ktorým môžu centrálne banky kontrolovať infláciu je rast krátkodobej miery, vo Fede nazývaná Fed funds rate. To je úplne iná hra ako deflácia. Na ňu mohli púšťať nulové miery, twisty a kvantitatívne uvoľňovania. V súčasnosti je ale v ekonomike gigantické množstvo privátnych dlhov, ktoré začnú s rastom FFR kolabovať. Ak bude Fed vo výtlakoch pokračovať a FFR pôjde na 2,5%-3%, potom bude spustený kolaps dlhovej štruktúry. Desaťročný dlh v USA je už teraz na 2,18%. Krátkodobé miery tak budú oveľa vyššie, ako miery dlhodobé, čo znamená prevrátenie výnosovej krivky.
Rast mier poukazuje na ukončenie spotreby na kredit. Fed má vždy rovnaký postup. Dvíha miery kvôli inflácii a praskne tak bublinu z predošlého cyklu tlačenia a nízkych mier. Keď bublina praskne, Fed zníži miery, aby stimuloval ekonomiku, nafúknuc tak novú bublinu. Avšak chýba nám tam jeden dôležitý medzistupeň. Kde je spôsobený problém s kreditom? Ten vždy začne v medzibankovom priestore. FFR je mierou pre veľmi krátkodobé dolárové pôžičkyn na balansovanie kníh bánk a pozícií cez noc.
Ako vlastne Fed dvihne FFR? Fed dvíha miery tak, že odčerpáva zo systému keš. Tým je na trhu menej prostriedkov pre krátkodobé medzibankové pôžičky a horúca likvidita sa stáva drahšia. Fed nepovie, dobré ráno, dnes budú krátkodobé miery takéto. Takú moc Fed nemá. Keď chce Fed znížiť miery, spraví injektáž vytlačenej likvidity a prebytok krátkodobých prostriedkov tlačí úrok, ich cenu, nadol. Fed teraz potrebuje zúfalo odčerpať keš z trhu, aby neudrel do ekonomiky tovarov a služieb.
Dosahujeme obrovské bubliny aktív, v bode, kedy aj absolútne insolventní zákazníci, nie sú schopní utiahnuť trh. Keď v oných rokoch pumpovali reality, najskôr poskytli lacné pôžičky vysoko bonitným klientom. Po technologickej bubline a 11.septembri zrazil Šaman Alan miery na 1%. Báseň. Keď sa vyčerpali bonitní klienti, prešlo sa k čoraz insolventnejším skupinám obyvateľstva. Situácia prišla do takého bodu, kedy vám na vlastníctvo niekoľkých nehnuteľností stačilo to, že ste orosili zrkadielko. Rovnaká vec sa teraz deje na trhu automobilov.
Trhy sa saturovali dlhom
S rastom krátkodobých mier už si budú musieť banky rozmyslieť, komu dajú podpísať papiere. Keš sa stane čoraz vzácnejší. Trhy začínajú byť saturované. Nie všetky, ale veľa. Najspodnejší typ spotreby, ktorý dostal peniaze za nič, sa vyčerpal. Nebolo mu treba žiadny majetok, ktorým by ručil, dokonca ani príjem. A keď už ani dávanie peniaze ľudom zadarmo nepomôže rastu cien aktív, potom je trh saturovaný. Jediná záchrana môže prísť len v podobe utekajúceho kapitálu zo zahraničia, ako sme svedkami na realitnom trhu v Kanade. Spotrebný dlh v USA je na 12,7 bilióna. To je číslo, ktoré videli tesne pred poslednou krízou. Realitný trh a trh vozidiel v krajine začína stagnovať. Pred rokmi bolo treba na pôžičku nového auta kreditné skóre 600. Teraz stačí 400. Auto trh je už teraz saturovaný v celom spektre.
Študentský dlh je v USA väčší, ako dlh kreditných kariet. Miléniálov je viac ako ľudí z povojnových ročníkov. Na rozdiel od nich sa však nemôžu tešiť vymoženostiam povojnovej americkej ekonomiky. Nemajú prácu ani domy. Jediné čo po výške majú je 100 000 sekera za štúdium sociálnych vied. No a choď do sveta, fešák. Toto nie je amerika 50. a 60. rokov, kedy si junák na celý rok štúdia zarobil na letnej brigáde. Toto nie je amerika 80. a 90. rokov, kedy rodičia museli šetriť, aby decká mali dobré školy a našli si dobrú robotu. Toto je postindustrálne šialenstvo, kde si človek zoberie desaťtisíce dlhu, aby prišiel na pracovný trh polovičných úväzkov, rozpáraný Obamovou zdravotnou reformou. Samozrejme o jej dopadoch majú médiá u nás zakázané informovať.
Centrálne banky napumpovali do ekonomiky príšerné množstvo peňazí, ale počet ľudí na plný pracovný pomer sa nezmenil. Prakticky všetky džoby boli na čiastočný úväzok, alebo nízko príjmové, v oblasti služieb. Vďaka Obamovej zdravotnej reforme boli náklady za absurdne predraženú zdravotnú starostlivosť prevedené zo zamestnancov na zamestnávateľov. Tí teraz radšej vyplnia jednu pozíciu dvoma polovičnými úväzkami, aby sa vyhli platbám. Reálne príjmy obyvateľov USA nešli hore 50 rokov. Vysoký životný štandard oproti zvyšku sveta bol kompenzovaný dlhom. Ale aj jeho tvorba teraz dosahuje hranice. Jedna tretina amerických domácností nemá ani 500 dolárov keš na nečakané výdavky.
Fed platí bankám výpalné
Stredná trieda bola finančnými machináciami totálne zlikvidovaná. To je dôvod prečo vyhral Trump. To je dôvod prečo volili MAGA – Make America Great Again. Sme teraz v rozhodujúcej fáze. Fed ide zúfalo po tom, aby odčerpal z trhu FFR likviditu. Má na triku 2 bilióny v prebytočných rezervách. Americké banky parkujú keš vo Fede a dostávajú zaň 1%. Bankám rozdá garantovaný výnos 20 miliárd, bez žiadneho rizika. Pred krízou platil Fed nulu, ale po vytlačení obrovského množstva peňazí od poslednej krízy sa centrálni bankári boja, že táto likvidita udrie do systému a tak platia bankám výpalné, aby ju uschovali mimo ekonomiky.
Kongres, ktorý tieto maniere povolil, sa teraz rozčuľuje. Prečo máme platiť 20 miliárd domácim bankám a ďalších 10 zahraničným bankám, za nič? Ak človek dá v USA svoje ťažko zarobené peniaze do sporenia, dostane 0,05% výnos. Banky zoberú všetok tento keš a skladujú ho u tety Žanety. Ak by banky tieto prostriedky vybrali a začali by ich ho požičiavať medzi sebou, krátkodobé miery by skolabovali bez ohľadu na to, čo Fed povie a systém pôjde do čerta.
Kolaps systému bude ľudí hnať do akýchkoľvek aktív, nad ktorými nemajú centrálne banky kontrolu. Drahé kovy a kryptomeny budú na prvom mieste. Centrálne banky nafúkli od poslednej krízy obrovskú bublinu dlhopisov, bubliny akciových indexov a realít. Toto veľké uvoľnené množstvo likvidity ale musí nájsť svoj domov a je otázne, či sme dosiahli aj saturáciu cien aktív. V oblasti spotreby o tom niet pochýb. Po celej globálnej ekonomike prúdia záplavy kapitálu, hľadajúce bezpečný prístav.
Veľa retailových peňazí drobných investorov sa po zvolení Trumpa presunulo do akcií. Očakávajú rast akciových indexov vplyvom nových daňových zákonov pre korporácie. Drobní investori sa na akciovom trhu od krízy, kedy dostali riadne do držky, neukazovali. Aj keď bude trvať minimálne rok, kým nadobudnú nejaký efekt, investori sú zo stále rastúcich akcií nadšení. Nikto sa zatiaľ nestará, čo sa robí s deficitmi. Zahraničné prachy, ktoré smerujú do USA a retail bude držať akcie ešte chvíľu na nohách. Takýto trh je teraz ideálny pre neskúsených investorov. Ide stále hore a netreba moc zapájať mozog, aby človek vedel kam sa má postaviť.
Toto bude fungovať ale len do určitého bodu. Akciové trhy v USA môžu ísť tento rok ešte prudko hore. Čím vyššie pôjdu, tým viac laických investorov na nich bude chcieť participovať. Bude to ale ako chytať padajúci nôž holou rukou. Pre ilustráciu, S&P spravilo za posledných sto rokov v priemere 8% ročne. V súčasnosti sme ale asi 40% nad priemerom. To znamená, ak je naša stredná hodnota 8% výnos, potom iba korekcia k priemernému rastu bude musieť byť v objeme 40% nadol. Samozrejme, nepôjde dole priamo, bude to trvať roky. Toto riziko tu ale je a čím pôjdu trhy vyššie, tým bude väčšie. Neznamená to ale koniec finančných trhov. S&P takto klesalo po kríze v roku 2000.
Nie som ale priaznivec hypotézy, že akciové trhy začnú hneď kolabovať. Majú toho ešte celkom dosť pred sebou. Najbližšiu príležitosť pre nalomenie akciových indexov v USA vidím až v jeseni. Psychologické motívy na nákup akcií môžu trvať veľmi dlho. Obzvlášť, ak situácia vo svete pôjde smerom k horšiemu. Okrem začiatku novej krízy v európskom bankovom sektore, rastie ak konflikt medzi hráčmi na Blízkom Východe, ale to sa dá čakať, po katastrofách, ktoré teraz prechádzajú ropným trhom.
