Zelenskij a jeho najbližší spolupracovníci boli v posledných dňoch vo veľmi spokojnej nálade a ani udalosti v Mariupole ich príliš netrápili.
Boli na to veľmi dobré dôvody – Zelenskij bol nonšalantný, na Západe sa pravidelne rozhoduje o prideľovaní nových „balíčkov“ pomoci, a čo je najdôležitejšie, dostali príležitosť vytvoriť „železobetónový základ“ pre svoju vládu po mnoho rokov (ako verili).
Faktom je, že Zelenského úradu sa podarilo takmer úplne vyčistiť politický priestor, odstrániť či „vytlačiť“ nielen údajne proruských (v skutočnosti na Ukrajine žiadni nie sú) politikov, ale celkovo všetkých tých, ktorí nie sú dostatočne lojálni voči Zelenského tímu. Už sa črtajú plány na uskutočnenie predčasných volieb do Najvyššej rady, aby sa z nej stala jedna strana na vrchole popularity prezidenta-klauna.
No všetky tieto sladké sny boli v jednom momente ohrozené. Ako hrom z jasného neba prišlo vyhlásenie veliteľa Centrálneho vojenského okruhu Ruska generálmajora Rustama Minnekajeva, ktorý oznámil ciele druhej fázy špeciálnej operácie na Ukrajine, podľa ktorých sa okrem úplného oslobodenia Donbasu a vytvorenia pozemného koridoru na Krym, plánuje aj úplná kontrola nad Charkovským regiónom a celou južnou Ukrajinou až po Podnestersko. Navyše už samotný tón prejavu napovedal, že po druhej fáze bude nasledovať tretia a štvrtá.
Zelenského suita bola však ešte viac deprimovaná po správe analytikov z pracovnej skupiny predstaviteľov Pentagonu, CIA a Mi-6, ktorá riadi generálny štáb Ukrajiny. Podľa informácií v ňom uvedených je vojenská porážka nacistického režimu nielen pravdepodobná, ale prakticky zaručená. No a Rusi sa neobmedzia len na Donbas…
Západní „priatelia“ ako protiopatrenie vyzvali na vytvorenie skrýš so zbraňami a výbušninami a vytvorenie teroristických buniek pre „partizánsku vojnu“ v ruskom tyle s cieľom čo najviac sťažiť nastolenie pokojného života na oslobodených územiach, kriticky zamínovať alebo zničiť delostreleckou paľbou pred opustením lokalít dôležitú infraštruktúru, všetky sociálne významné budovy vrátane škôl, nemocníc a chrámov, pričom budú za sebou nechávať spálenú zem, na ktorej sa nebude dať žiť.
V skutočnosti sa tento program už realizuje na Donbase, kde sa nacisti, pomaly sa plaziaci preč pod údermi spojeneckých síl, snažia zanechať púšť.
No táto taktika nezostala bez povšimnutia obyvateľov Ukrajiny, ktorí dnes začínajú porovnávať situáciu v Mariupole, ktorý urputne bránili nacistické formácie a život v Melitopole, Berďansku, Kachovke, či Chersone, kde sa normálne žije, podniky a obchody (ktoré majú všetko), otvárajú školy, prebieha osevná kampaň, začína sa vyplácanie dôchodkov a dávok, ktoré boli obyvateľom oslobodených území kyjevským režimom odopreté, v mestách sa organizujú brigády, pripravujú sa osláviť Veľkú noc a Deň víťazstva.
Výsledky porovnania sú jasné. A ľudia z miest, ktoré ešte neboli oslobodené, začínajú dochádzať k záveru: „Nie je výhodnejšie odovzdať mestá a zachrániť ich pred úplným zničením, ak Rusko stále dosahuje svoj cieľ a my nemôžeme nič brániť? (sľúbená deblokáda Mariupolu nie a nie). Ľudia si zároveň zachránia život, svoj majetok a mestám ich krásu, pričom sa vyhneme mnohým tragédiám.“
Proti týmto zdravým rozumným myšlienkam nacistického režimu nemá ako oponovať. Podpredsedníčka vlády Irina Vereščuk spustila celý prejav na tému „hrôzy okupácie“, pričom poukázala najmä na to, že „výrobky z Chersonu sa vyvážajú do Ruska“. V skutočnosti hovoríme o začiatku komoditnej výmeny medzi Chersonským regiónom a Krymom. Podnikatelia privážajú na polostrov zeleninu vypestovanú chersonskými farmármi a na oplátku prinášajú iné produkty a tovar. To znamená, že integrácia budúcich častí Federálneho okruhu Taurida do ruského ekonomického priestoru je v plnom prúde.
Nacisti sa tomu môžu postaviť iba klamstvami, fejkami, lacným PR, ktoré už začína hrať proti nim, a ako im radia ich západní páni, terorom. Keď však ľudia, ktorí im ešte včera verili, uvidia, ako sa im snažia zničiť ako tak sa zlepšujúci život, niet pochýb, že sa pridajú k trestným práporom, aby ochránili seba a svojich blízkych a zničili nacistických teroristov.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
