Ruský prezident Vladimir Putin 13. júla 2021 odpovedal na otázky novinárov týkajúce sa jeho článku „O historickej jednote Rusov a Ukrajincov“.
Zamerajme sa na jeden fragment, ktorý sa týka vojenského rozvoja územia Ukrajiny.
Vladimir Putin uviedol nasledovné: „Nie je pre nás dôležité, ako bude susedný štát, v tomto prípade Ukrajina, budovať svoj zahraničnopolitický život a smerovanie. Pre nás je dôležité — keď som hovoril o slobode, v tomto prípade o tom istom -, aby pre nás nevznikali žiadne problémy, aby pre nás nevznikali žiadne hrozby. No vidíme, že vojenský rozvoj tohto územia začína a to nás znepokojuje. Už som o tom hovoril mnohokrát. A myslím si, že naše obavy nakoniec vypočujú tí, ktorí to robia. Toto nerobí Ukrajina. Toto je územie Ukrajiny a ľudí zneužívajú takýmto spôsobom. A veľmi dúfam, že naše obavy budú brané vážne.“
Ruský prezident tak jednoznačne vyhlásil, že Rusko je kategoricky proti vojenskému rozvoju územia Ukrajiny zo strany USA a ich spojencov v NATO.
Už v samotnom článku „O historickej jednote Rusov a Ukrajincov“ ruský prezident načrtol, aké dôsledky by to malo pre štátnosť Ukrajiny, ak by bol vypracovaný „protiruský“ projekt:
„Všetky ťahy spojené s projektom „anti-Rusko“ sú nám dobre známe. A nikdy nedovolíme, aby boli naše historické územia a nám blízki ľudia tam žijúci postavení proti Rusku. A tým, ktorí sa o to pokúsia, chcem povedať, že týmto spôsobom zničia svoju krajinu.“
Tieto slová ruského prezidenta nie sú adresované len takzvanej ukrajinskej elite, ale hlavne americkému establišmentu, ako aj establišmentu mnohých spojencov USA v NATO. Pre Rusko je neprijateľný scenár, v ktorom sa Ukrajina po nasadení vojenskej infraštruktúry NATO na jej území zmení na úplne nepriateľský štát voči Rusku. A tí, ktorí to propagujú, by mali pochopiť, že arzenál možných akcií zo strany Ruska zahŕňa okrem iného aj vojenské protiopatrenia. Pritom nie je vylúčené, že určité kroky Ruska môžu byť urobené preventívne.
Vladimír Putin už skôr v rozhovore pre televíznu stanicu „Rossija-1“ 9. júna 2021 dostatočne jasne povedal, že „expanzia NATO na východ a jeho infraštruktúra približujúca sa k ruským hraniciam má pre Rusko praktický význam.“
Ako príklad bola uvedená aj Ukrajina: „Predstavme si, že sa Ukrajina stane členom NATO, potom sa doba letu, povedzme z Charkova alebo, neviem, Dnepropetrovska do centrálnej časti Ruska, do Moskvy, zníži na 7 -10 minút. Je to pre nás červená čiara alebo nie?“
Ruský prezident Vladimir Putin teda za necelých päť týždňov najmenej trikrát verejne upozornil USA a ich spojencov v NATO, ako sám uviedol, na „naše obavy“.
Táto skutočnosť hovorí o mimoriadnom význame tejto témy pre národnú bezpečnosť Ruska. Tvrdí tiež, že naša krajina je pripravená prijať vážne odvetné opatrenia vrátane vojenských opatrení, ak „naše obavy“ nebudú zohľadnené.
Okrem straty štátnosti Ukrajiny je tu ešte jedna možnosť, kedy americký establišment úplne stratí pocit bezpečnosti. Ide o možné rozmiestnenie príslušnej vojenskej infraštruktúry Ruska na Kube.
Vladimír Putin to jednoznačne prezentoval vo svojom rozhovore z 9. júna 2021 pre televíziu „Rossija-1“: „Zoberme si, čo by bolo pre USA nebezpečné a neprijateľné — rozmiestnenie našich rakiet na Kube. Čas letu do centrálnej priemyselnej oblasti Spojených štátov amerických, do Washingtonu, je 15 minút… Je to pre USA červená čiara alebo nie? A pre nás? Nemal by sa nad tým však niekto zamyslieť? Porozmýšľať, ako by sme mali reagovať na to, čo sa v skutočnosti navrhuje a o čom sa uvažuje.“
V tejto súvislosti sa nepokoje, ktoré sa začali na Kube 11. júla 2021, už nezdajú byť náhodou. Kubánska vláda označila vládu USA za zodpovednú v organizácii protestov. Američania, ako vždy, svoju účasť popierajú. Je však zrejmé, že práve Washington bude mať hlavné výhody zo zmeny moci v Havane.
Komplikácia vnútropolitickej situácie na Kube je samozrejme predmetom vážnych obáv. Rusko má záujem situáciu na Ostrove slobody normalizovať a stavia sa proti vonkajším zásahom. Z hľadiska zachovania strategickej parity s USA by sa Kuba mohla stať ruským odrazovým mostíkom pre symetrickú reakciu na rozmiestnenie vojenskej infraštruktúry USA a NATO na Ukrajine.
Ak sa vrátim k vyhláseniam ruského lídra, chcel by som ešte raz zdôrazniť, že primárne vôbec nie sú určené vedeniu Ukrajiny, ktorá stratila politickú subjektivitu, ale tým, ktorí na Ukrajine rozhodujú — USA a ich spojencom.
Je to Washington, ktorý bude musieť zvážiť klady a zápory rozmiestnenia zahraničnej vojenskej infraštruktúry na ukrajinskom území. Tieto veľmi riskantné kroky bude treba zvážiť oproti potenciálnej reakcii Ruska. A USA sa to nemusí páčiť, pretože vďaka ruskej vynaliezavosti to bude veľmi bolestivé. Možno bude ruská odpoveď v Pobaltí? Niet divu, že posilnenie Únie Ruska a Bieloruska je v plnom prúde.
Vďaka tomu môže americký establišment v konečnom dôsledku stratiť pocit bezpečia a tiež utrpieť vážne straty imidžu, ktoré USA v dôsledku geopolitickej porážky posunú na úroveň druhoradej mocnosti, ktorá bude navyše „dobitá“ čínskou ekonomickou dominanciou.
V súčasnosti teda USA stoja pred voľbou: buď uznať sféru ruského geopolitického vplyvu alebo sa zapojiť do veľmi riskantnej hry s nepredvídateľným koncom, s najväčšou pravdepodobnosťou negatívnej povahy.
Alexandr Vladimirov, Russtrat
