Dúha na výklade. Drahota pri pokladni. Takto dnes vyzerá Billa na Slovensku.
Včera som išiel okolo centrály Billy v Bratislave. Na fasáde viala dúhová vlajka. A napadla mi jednoduchá vec: hodnoty sa ľahko vyvesujú na budovu. Oveľa ťažšie je ukázať ich tam, kde ich ľudia skutočne pocítia — pri pokladni.
Aby bolo jasné: nech si každý žije, ako chce, a miluje, koho chce. Tento status je o pokrytectve veľkej obchodnej siete, ktorá o sebe hovorí: „Otvorení pre všetkých.“ Naozaj pre všetkých?
Aj pre viac než 150-tisíc jednorodičovských domácností? Aj pre osamelú mamu, ktorá pri každom nákupe prepočítava každé euro a napokon musí z košíka vyložiť aj obyčajný jogurt, aby dokázala zaplatiť zvyšok?
Každá štvrtá rodina s deťmi zostáva na všetko sama a polovica z nich žije na hranici chudoby. Videli ste niekedy veľkú kampaň pre ne? Billboard? Vlajku? Pre osamelé matky ju nikto nevyvesí.
Podľa analýzy FinStatu sa pritom Billa svojou obchodnou maržou dostala výraznejšie nad priemer slovenského trhu. Najprv teda osamelá matka zaplatí za nákup v reťazci s nadpriemernou obchodnou maržou. Potom jej nad pokladňu zavesia dúhu a povedia jej, že toto je odvaha.
Dúhová kampaň jej nákup nezlacní. Možno si ju ani nevšimne. Vysokú sumu na bločku si však všimne určite.
Vyvesiť vlajku stojí málo a dobre sa to prezentuje. Znížiť ceny už bolí viac. O hodnotách sa totiž ľahko rozpráva, keď účet napokon zaplatí zákazník. Lacné gesto na výklade, drahý nákup pri pokladni.
Aby sme boli spravodliví: túto kampaň nevymysleli predavačky ani skladníci. Tí každý deň tvrdo pracujú za svoje výplaty. Je to rozhodnutie marketingu a vedenia.
Ak chce Billa dokázať, že je otvorená naozaj pre všetkých, nech pripraví konkrétnu pomoc pre jednorodičovské rodiny. Alebo pre týrané ženy, ktoré odchádzajú aj s deťmi a začínajú od nuly. Takúto pomoc by som podporil ako prvý.
A ešte jedna vec: netlieskať dúhovej kampani neznamená ubližovať LGBT ľuďom.
Časť liberálnych médií a aktivistických neziskoviek však vytvára dojem, že ak nepodporíte každú takúto kampaň, ste zlý človek, zaostalý alebo homofób.
Nie. Netlieskať neznamená nenávidieť. Rešpekt neznamená povinný potlesk. Tolerancia neznamená, že sa musíte vzdať vlastného názoru.
Slušní ľudia, ktorí pracujú, platia účty a nikomu nič neberú, sa nemajú cítiť ako cudzinci vo vlastnej krajine. A ja stojím na ich strane.
Pre vedenie Billy mám preto dve jednoduché otázky:
Kedy sa postavíte aj za osamelé matky — napríklad regálom so základnými potravinami za nákupné ceny?
A kedy znížite svoju nadpriemernú obchodnú maržu?
Lebo dúhovú vlajku dokáže vyvesiť každý. Ponúknuť ľuďom slušné ceny — to by bola skutočná odvaha.
———
Zoroslav Kollár
Právo na pravdu
Včera som išiel okolo centrály Billy v Bratislave. Na fasáde viala dúhová vlajka. A napadla mi jednoduchá vec: hodnoty sa ľahko vyvesujú na budovu. Oveľa ťažšie je ukázať ich tam, kde ich ľudia skutočne pocítia — pri pokladni.
Aby bolo jasné: nech si každý žije, ako chce, a miluje, koho chce. Tento status je o pokrytectve veľkej obchodnej siete, ktorá o sebe hovorí: „Otvorení pre všetkých.“ Naozaj pre všetkých?
Aj pre viac než 150-tisíc jednorodičovských domácností? Aj pre osamelú mamu, ktorá pri každom nákupe prepočítava každé euro a napokon musí z košíka vyložiť aj obyčajný jogurt, aby dokázala zaplatiť zvyšok?
Každá štvrtá rodina s deťmi zostáva na všetko sama a polovica z nich žije na hranici chudoby. Videli ste niekedy veľkú kampaň pre ne? Billboard? Vlajku? Pre osamelé matky ju nikto nevyvesí.
Podľa analýzy FinStatu sa pritom Billa svojou obchodnou maržou dostala výraznejšie nad priemer slovenského trhu. Najprv teda osamelá matka zaplatí za nákup v reťazci s nadpriemernou obchodnou maržou. Potom jej nad pokladňu zavesia dúhu a povedia jej, že toto je odvaha.
Dúhová kampaň jej nákup nezlacní. Možno si ju ani nevšimne. Vysokú sumu na bločku si však všimne určite.
Vyvesiť vlajku stojí málo a dobre sa to prezentuje. Znížiť ceny už bolí viac. O hodnotách sa totiž ľahko rozpráva, keď účet napokon zaplatí zákazník. Lacné gesto na výklade, drahý nákup pri pokladni.
Aby sme boli spravodliví: túto kampaň nevymysleli predavačky ani skladníci. Tí každý deň tvrdo pracujú za svoje výplaty. Je to rozhodnutie marketingu a vedenia.
Ak chce Billa dokázať, že je otvorená naozaj pre všetkých, nech pripraví konkrétnu pomoc pre jednorodičovské rodiny. Alebo pre týrané ženy, ktoré odchádzajú aj s deťmi a začínajú od nuly. Takúto pomoc by som podporil ako prvý.
A ešte jedna vec: netlieskať dúhovej kampani neznamená ubližovať LGBT ľuďom.
Časť liberálnych médií a aktivistických neziskoviek však vytvára dojem, že ak nepodporíte každú takúto kampaň, ste zlý človek, zaostalý alebo homofób.
Nie. Netlieskať neznamená nenávidieť. Rešpekt neznamená povinný potlesk. Tolerancia neznamená, že sa musíte vzdať vlastného názoru.
Slušní ľudia, ktorí pracujú, platia účty a nikomu nič neberú, sa nemajú cítiť ako cudzinci vo vlastnej krajine. A ja stojím na ich strane.
Pre vedenie Billy mám preto dve jednoduché otázky:
Kedy sa postavíte aj za osamelé matky — napríklad regálom so základnými potravinami za nákupné ceny?
A kedy znížite svoju nadpriemernú obchodnú maržu?
Lebo dúhovú vlajku dokáže vyvesiť každý. Ponúknuť ľuďom slušné ceny — to by bola skutočná odvaha.
———
Zoroslav Kollár
Právo na pravdu
