Dvanásť typov katolíkov? –

Matej Gavlák

17. júla 2024  

Cirkev

Katolíci sú dnes myšlienkovo rozdelení spôsobom, aký nemá obdobu. Autor youtuboveho kanálu s názvom I miss Christendom rozdelil dnešných katolíkov do 12 skupín, ktoré sú navzájom vo väčšine prípadov antagonické. Jeho rozbor stojí za pozornosť.

Podľa autora sa katolíci v týchto 12 skupinách navzájom nezhodnú takmer v ničom – pokiaľ nejde o dogmatické vyhlásenie Cirkvi (a niekedy ani vtedy nie). Za tieto rozdelenia je podľa jeho názoru z väčšej časti zodpovedný II. vatikánsky koncil, čo bol moment, ktorý prakticky každá z týchto skupín vníma úplne odlišne.

Odpadnutí katolíci

Za prvú kategóriu označil autor takzvaných „odpadnutých katolíkov“. Názov hovorí sám za seba. Sú to ľudia, ktorí boli vychovávaní ako katolíci, či konvertovali, ale v istom bode svojho života sa viery vzdali.

Ide o najväčšiu skupinu zo všetkých dvanástich: 4/5 katolíkov pred 23. rokom svojho života zanecháva svoju vieru. Niektorí sa za katolíkov označujú aj naďalej, iní odmietajú i to. I miss Christendom vysvetľuje:

„Sviatosti krstu a birmovania zanechávajú stopy na vašej duši. Ak ste raz katolíkom, vždy ste katolíkom. Môžete sa stať heretikom – ak vstúpite do nekatolíckej cirkvi, či apostatom, ak nemáte žiadne náboženstvo, alebo sa pridáte ku falošnému náboženstvu, ale súdení budete ako katolík a s týmito znakmi na vašej duši pôjdete do Neba alebo Pekla.“

Vianoční/veľkonoční katolíci

Podľa autora sú to „otravní ľudia“, ktorí vám cez Vianoce a Veľkú noc bez ostychu zaberú vaše miesto v kostole, kde stávate či sedávate po celý rok. Títo ľudia si vôbec neuvedomujú, že neisť do kostola v nedeľu alebo v prikázaný sviatok je smrteľný hriech, takže ich návšteva kostola dvakrát do roka im nie je nič platná.

„Otravní“ sú aj pri vianočných/veľkonočných spovediach. Načo vlastne idú na spoveď, keď už o 2 týždne opäť prestanú chodiť do kostola? Avšak títo ľudia sú podľa autora v prvom rade kňazmi zle poučovaní, keďže „kňazi im zjavne nehovoria, že vynechať nedeľnú svätú omšu je smrteľný hriech, ktorý vás posiela do Pekla“.

Kňazi by tiež nemali takéto správanie považovať za prijateľné.

Tí, čo naozaj veria v II. vatikánsky koncil

Sú to ľudia „naplnení duchom II. vatikánskeho koncilu“, ktorí veria, že „nová jar Cirkvi skutočne nastala“ a že „II. vatikánsky koncil je nadradený všetkým ostatným koncilom“.

Títo „veriaci“ podľa autora otvorene neraz spochybňujú nejednu katolícku dogmu, ako je existencia Očistca a otvorene sa pýtajú, či mnohí ľudia naozaj naveky končia v Pekle, „okrem možno tradičných katolíkov“. Opovrhujú všetkým katolíckym spred II. vatikánskeho koncilu a zvlášť nenávidia tradičnú latinskú sv. omšu. „A skutočne zbožňujú novú omšu“. Autor pokračuje:

„Toto sú tí zodpovední za klaunovské omše, dúhové omše, omše na pláži, omše s keksíkmi namiesto chleba, liturgické tance, kňazov obrátených k veriacim, prijímanie na ruku, odstraňovanie Svätostánkov, podávanie rúk, držanie sa za ruky, tlieskanie na omšiach, trápnu hudbu na omšiach, škaredé umelecké „diela“ a protestantsky pôsobiace pokoncilové kostoly. Skrátka všetky tie veci, ktoré vyháňajú ľudí z kostolov, a vytvárajú kategórie 1 a 2.“

Toto je skupina, ktorá dnes drží Cirkev pevne vo svojich chápadlách. Tvorí ju väčšina biskupov, kňazov, katechétov, či členov farských rád.

Charizmatici

Štvrtou kategóriou sú tzv. „charizmatickí“ katolíci. Podľa autora sú to ľudia, ktorí „sa správajú ako letniční protestanti“ túžiaci po akejsi „obnove“. Podľa vlastného náhľadu sú „vedení Duchom Svätým“, čo majú dokazovať viaceré „nadprirodzené“ prvky ako „reč v jazykoch“.

Tieto skupiny však v skutočnosti taktiež vytláčajú ľudí preč z katolíckej Cirkvi – rovno k letničným protestantským malým cirkvám. „Toto teda celkom zjavne nie je z Ducha Svätého,“ nazdáva sa autor.

Bežní katolíci

Väčšina praktizujúcich katolíkov. Navštevujú len Novus ordo omšu, no mnohí z nich sa napríklad modlia sv. ruženec. O vieru však vo všeobecnosti nejavia veľký záujem a vedia z nej len tie najzákladnejšie veci.

Na Západe už ani nechodievajú na spovede, zato idú každú nedeľu na sv. prijímanie. Autor v tom vidí nedostatočnú katechézu zo strany duchovenstva.

Konzervatívni Novus ordo katolíci

To sú veriaci, ktorí síce navštevujú dnes bežnú omšu, ale uvedomujú si, že sa Cirkev nachádza uprostred historickej krízy. Aktívne sa zaujímajú o svoju vieru a všímajú si, že mnohí kňazi z nej otvorene či menej otvorene vybočujú.

Za súčasný stav Cirkvi nevinia II. vatikánsky koncil ako taký, ale skôr jeho implementáciu „tými, čo naozaj veria v II. vatikánsky koncil“. Pre nich je „poslušnosť“ azda najväčšou čnosťou, takže prijímajú všetko, čo je na nich naložené.

Sú to vo všeobecnosti veľmi zbožní katolíci, ktorí sa modlievajú ružence, zasväcujú sa rôznym svätým, či Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie alebo Najsvätejšiemu Srdcu Pána Ježiša.

Benevakantisti

Autor priznáva, že tento názov si vymyslel, keďže pre túto skupinu ľudí zatiaľ nie je pevne stanovený žiaden názov.

Sú to katolíci, ktorí uznávajú II. vatikánsky koncil ako legitímny, aj všetkých pokoncilových pápežov za legitímnych – okrem pápeža Františka.

Podľa tejto skupiny buď odstúpenie Benedikta XVI. nebolo platné alebo voľba pápeža Františka nebola platná, alebo pápež František prišiel o svoj pontifikát kvôli herézam.

Tradiční katolíci

Svojho času bývali „konzervatívnymi Novus ordo katolíkmi“, avšak napokon našli útočisko v starej omši, či skupinách ako sú Kňazské bratstvo sv. Pia X., gréckokatolíci, alebo tzv. Anglický ordinariát vytvorený Benediktom XVI. pre anglikánov, aby ľahšie prestúpili na katolicizmus.

Niektorí z nich cestujú aj celé hodiny, aby sa mohli zúčastniť tradičnej latinskej sv. omše.

Veriaci Kňazského bratstva sv. Pia X.

Súhlasia na 90 percent so závermi II. vatikánskeho koncilu, ale odmietajú niektoré vskutku kontroverzné koncilové myšlienky, ako „kolegialita“, „ekumenizmus“, či samotná povaha Cirkvi predstavená vo finálnych textoch.

Bratstvo uznáva všetkých pápežov vrátane toho súčasného. Omšu slúži výhradne podľa misálu Jána XXIII. z roku 1962.

Aj keď sú oficiálne suspendovaní, Cirkev uznala, že navštevovanie ich omší spĺňa nedeľnú povinnosť ísť do kostola. Pápež František tiež bratstvu exkluzívne potvrdil, že jeho spovede i manželské sobáše sú platné.

Skupiny, ktoré sa odtrhli od Kňazského bratstva sv. Pia X.

Ide o skupiny ako je tá okolo biskupa Williamsona. Tvrdia, že bratstvo stratilo po smrti biskupa Lefebvra, svojho zakladateľa, tú správnu cestu. Vatikánske povolenia pre Kňazské bratstvo sv. Pia X. sa nevzťahujú na tieto skupiny.

Sedevakantisti

Veria, že Cirkev zišla z pravej cesty v období II. vatikánskeho koncilu. Zmeny podľa nich boli tak radikálne, že Cirkev prestala byť Cirkvou a stala sa novým náboženstvom.

Hovoria, že nová omša je neplatná a že pápeži, biskupi i kňazi sú od II. vatikánskeho koncilu nelegitímni.

Tieto skupiny sú veľmi rôznorodé. Slávia latinskú omšu, ale ešte podľa misála spred roku 1962, keďže už Jána XXIII. považujú za nelegitímneho.

Konklávisti

Vo všeobecnosti súhlasia so sedevakantistami, že hierarchia je od II. vatikánskeho koncilu nelegitímna, no na rozdiel od nich mali vlastné konkláve – na ktorom si zvolili vlastného pápeža (či skôr antipápeža).

Najznámejším príkladom je tzv. Palmeriánska cirkev v Španielsku, ktorá si skutočne volí vlastných pápežov nezávisle od Vatikánu. Palmeriánska cirkev považuje II. vatikánsky koncil za nelegitímny, no ešte Pavla VI. vníma ako pravého pápeža – a jej „pápeži“ majú byť Pavlovými „nasledovníkmi“.

PDF (formát pre tlač)