V týchto dňoch prebehli dve významné udalosti, ktoré je dôležité si bližšie osvetliť.
A. Krajiny Eurázijkej ekonomickej únie (EAEU) diskutujú o možnosti účasti Azerbajdžanu v tejto organizácii a Arménsko podľa zdrojov RBK v zásade proti tomu nenamieta. Aby sa to však stalo, musia tieto dve krajiny, ktoré boli ešte pred piatimi mesiacmi vo vojne, prekonať niekoľko významných prekážok: musia sa vrátiť arménski vojnoví zajatci a musí sa nájsť prijateľné riešenie na nadviazanie dopravných spojení medzi štátmi.
Pre Rusko otázka vstupu Azerbajdžanu do EAEU nie je ani tak ekonomická, ale ako hovoria politickí analytici — strategická. Zbližovanie medzi Azerbajdžanom a úniou rieši otázky týkajúce sa nielen južného Kaukazu — ide o smeroch na Irán, Turecko a Blízky východ.
Alijev: Azerbajdžan je pripravený začať komunikáciu s Arménskom
Azerbajdžan žiada Bielorusko o pomoc pri zlepšovaní vzťahov s Arménskom
B. Arménsko a Rusko diskutujú o možnosti posilnenia ruskej vojenskej základne v oblasti Syunik na juhu republiky.
Arménsky premiér hovoril o možnosti rozšírenia ruských vojenských základní
„Ďalšie zlyhanie Kremľa v postsovietskom priestore. Pustili Turka na Kaukaz a teraz sa janičiari chystajú zmocniť sa oblasti Voľgy a strednej Ázie s cieľom obnoviť Veľký Turan. Lavrov, zase si všetko pokašľal. Už tam dajte „Bulbu z trónov*“ alebo „Ruského orientalistu*“ na to ministerstvo zahraničia. Urobia poriadok…“ (To bola minútka „vlasteneckej analýzy“. Asi takto už niekoľko rokov otravujú vzduch rôzni „odborníci“).
A tu je tvrdá realita:
1. Rusko posilňuje kontrolu nad Arménskom.
2. Rusko posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v Zakaukazsku.
3. Rusko spája Azerbajdžan s EAEU.
4. Rusko preberá kontrolu nad dopravnými koridormi vo výstavbe v Karabachu (z Turecka do Strednej Ázie a Číny).
5. Severojužný dopravný koridor (India — Irán — Rusko — Európa) nadobúda čoraz konkrétnejšie črty.
* blogeri, ktorí prinášajú „najpravdivejšie analýzy“
