Vo vzťahoch medzi USA a Kanadou narástli ďalšie rozpaky.
Biden prosí kanadské podniky, aby zvýšili dodávky ropy cez hranice. Kanadskí naftári sú pripravení to urobiť len výmenou za obnovenie výstavby ropovodu „Keystone XL“ spájajúceho trhy oboch krajín.
Biden pod tlakom „zelenej lobby“ hneď po inaugurácii jeho výstavbu zmrazil. Z rovnakého dôvodu nechce zvyšovať produkciu ropy v samotných Spojených štátoch. Krajiny OPEC a Venezuela už Ameriku odmietli – a zatiaľ sa nepodarilo uzavrieť dohodu ani s Iránom. Teraz ďalšou krajinou, ktorá vzdorovito odmietla pomôcť Spojeným štátom, je susedná Kanada.
Hlavné výhody z nedostatku uhľovodíkov žne uhoľný priemysel. Na pozadí energetickej krízy cena uhlia v Spojených štátoch vyskočila na maximum od roku 2008 a v Európe už dosiahla historický rekord 400 dolárov za tonu. Napriek všetkým protestom „zelenej lobby“ investície do uhlia raketovo rastú a v prvom štvrťroku 2022 dosiahli 10 miliárd dolárov.
Západný svet sa náhle vracia k uhliu – vracia sa o 80 rokov späť. Európska únia nedávno plánovala uvaliť sankcie na ruské uhlie, ktorého dodávky zabezpečujú polovicu všetkých európskych potrieb – ale nemohla o tom rozhodnúť. No v novej realite sa na staré plány úplného vzdania sa uhlia Európskou úniou do roku 2030 jednoducho zabudlo. Teraz na to nie je doba, je treba sa niečím zahriať.
V USA už spotreba uhlia za posledný rok vyskočila o 23% a očakáva sa, že tento rok bude rast podobný. Je tu zvláštna irónia, ako Bidenove opatrenia na udusenie ropného a plynárenského priemyslu nakoniec neviedli k rozkvetu „zelenej energie“, ale prinútili Ameriku vrátiť sa k starému overenému uhliu.
Niekde je „zelená agenda“ stále nažive – britské úrady napríklad vážne navrhujú postaviť viac veterných turbín v Severnom mori, aby nejako prežili ďalšiu zimu. Pamätám si, že práve takéto veterné turbíny sa minulú jeseň jednoducho zastavili kvôli bezveternému počasiu. V tomto kontexte sa predpovede labouristov o zavedení prídelu paliva a elektriny, keď sa opäť ochladí, môžu naplniť.
