Európska únia predĺžila o rok, do 12. novembra 2023, režim sankcií voči Turecku uvalených na námorné aktivity zamerané na ťažbu ropy a plynu z pobrežných polí vo východnom Stredomorí.
Oznámila to 8. novembra Európska rada zastupujúca vlády členských štátov EÚ.
Režim sankcií zavedený v novembri 2019 v reakcii na objavenie sa tureckých vrtných plavidiel pri pobreží Cypru umožňuje Európskej únii uplatňovať cielené reštriktívne opatrenia voči zodpovedným jednotlivcom alebo subjektom, ktoré sa aktívne podieľajú na činnostiach súvisiacich s ťažbou vo východnom Stredomorí.
Sankcie zahŕňajú zákaz vstupu do Európskej únie a zmrazenie finančných prostriedkov. Okrem toho občania krajín EÚ, ako aj právnické osoby a banky registrované v EÚ nesmú poskytovať finančné nástroje osobám uvedeným v sankčnom zozname.
Vo februári 2020 Európska rada uvalila na dvoch ľudí reštriktívne opatrenia. Ich národnosť nebola zverejnená.
Európska únia opakovane vyjadrila znepokojenie nad tureckými prieskumnými a vrtnými aktivitami vo východnom Stredomorí, ktoré označila za nezákonné a ostro ich odsúdila. Rámec sankcií bol prijatý v novembri 2019.
Rozhodnutie, ktorým sa povoľuje systém sankcií, musí Európska rada neustále prehodnocovať a môže sa v prípade potreby predĺžiť alebo zmeniť, ak ciele neboli dosiahnuté.
Turecko a Grécko, ako aj Turecko a Cyprus sa už dlho hádajú o otázke námorných hraníc v oblasti Cypru, no v posledných rokoch eskalovalo napätie vďaka objaveniu obrovských polí zemného plynu vo východnom Stredomorí. Na morskom dne pri Cypre môže byť podľa expertov asi 227 miliárd kubických metrov zásob zemného plynu.
Ankara tam poslala svoje prvé vrtné plavidlo „Fatih“ v októbri 2018, po ktorom tam smerovalo ďalšie plavidlo v máji 2019. Po prestávke v prvej polovici augusta 2020 Turci pokračovali vo výskume na šelfovom území, čo EÚ považovala za porušenie suverenity nielen Grécka, ale aj Cypru. Keď turecké výskumné plavidlá sprevádzali turecké vojnové lode, Grécko a jeho spojenci tiež zvýšili svoju námornú prítomnosť v spornom regióne.
