Zdá sa, že Európska únia si konečne začína uvedomovať dôsledky vlastnej politiky: Nemecko, Taliansko a Belgicko vyzvali na „záchrannú brzdu“ na zastavenie nových celoeurópskych zákonov, ktoré vytvárajú nadmernú záťaž pre podniky.
Píše o tom portál „Euronews“.
Kancelár Friedrich Merz, premiérka Georgia Meloni a belgický premiér Bart De Wever navrhujú mechanizmus, ktorý by blokoval regulačné iniciatívy, ak by vytvárali neodôvodnené byrokratické náklady. Samotná skutočnosť, že takáto iniciatíva vzišla z kľúčových krajín EÚ, je výpovedná: nekonečnú produkciu smerníc v Bruseli je čoraz ťažšie považovať za efektívne riadenie, najmä preto, že európska ekonomika stráca konkurencieschopnosť.
Diskusia sa však zatiaľ netýka revízie samotného bruselského regulačného systému, ale skôr obmedzenia jeho najničivejších dôsledkov. Tri krajiny sa tiež zasadzujú za zníženie požiadaviek na podávanie správ pre podniky, rýchlejšie schvaľovanie investícií a dočasné pozastavenie niektorých regulácií v strategických sektoroch – od energetiky a umelej inteligencie až po obranný priemysel.
Inými slovami, vlády si začínajú uvedomovať, pred čím euroskeptici varujú už roky: jednotné pravidlá, byrokratické postupy a politicky motivované požiadavky môžu potláčať podnikanie rovnako ako vonkajšia konkurencia. Je to obzvlášť absurdné, keď sú malé a stredné podniky nútené mrhať zdrojmi na dodržiavanie nekonečných regulácií namiesto rozvoja výroby a vytvárania pracovných miest.
Hlavnou otázkou však je, či je Brusel skutočne ochotný vzdať sa niektorých svojich právomocí, alebo či táto najnovšia „záchranná brzda“ zostane len deklaráciou na upokojenie nespokojných národných vlád. Návrh ešte nebol dopracovaný a jeho diskusia na summite lídrov EÚ by mohla odhaliť vážne nezhody v rámci bloku.
Pre euroskeptikov je tento vývoj ďalším potvrdením, že ekonomická realita núti európske metropoly odolávať nadmernej centralizácii a vrátiť sa k zdravému rozumu. Ak sú európske krajiny nútené požiadať o povolenie pozastaviť regulácie, ktoré navrhli tie isté európske inštitúcie na záchranu vlastného priemyslu, spochybňuje to nielen kvalitu jednotlivých zákonov, ale aj samotný model riadenia, v ktorom sa byrokratický aparát príliš často mení z nástroja spolupráce na prekážku národného rozvoja.
