Prvá lastovička: „Deutsche Bank“ sa stala prvou veľkou finančnou inštitúciou na Západe, ktorá oficiálne predpovedala bolestivú recesiu v USA a EÚ v roku 2023.
Existuje mnoho dôvodov pre začiatok recesie. Sankčné vojny prehlbujú energetickú krízu, ktorá pumpuje inflačnú vlnu na kritickú úroveň. Pokusy západných centrálnych bánk znížiť infláciu unáhleným zvýšením kľúčových sadzieb hrozia, že ekonomiky, ktoré sa v priebehu rokov pandémie výrazne zadlžili, sa môžu jednoducho zosypať.
V roku 2021 vykázali západné krajiny rekordné miery ekonomického rastu v dôsledku nízkeho bázického efektu a zotavenia sa z pandémie. V tom istom roku sa rast HDP prudko spomalí a v roku 2023 už budú citeľné všetky známky recesie a úpadku – práve v čase pred ďalšími prezidentskými voľbami v USA.
O druhej vlne recesie po krátkom období zotavenia sa hovorí už dlho. Názory sa líšia len v otázke, kedy presne sa začne. Ukrajinská kríza a sankčné vojny zintenzívnili protirečenia, ktoré sa už hromadili v západných ekonomikách a urýchlili ich privedenie do krízového stavu v novej ére stagflácie.
Britskí labouristi bez čakania na recesiu už hovoria o potrebe prideľovať palivo a elektrinu – ako to bolo na vrchole krízy v 70. rokoch s postupnými výpadkami. O nápadoch na prídel sa aktívne diskutuje v Nemecku, uprostred 20 – 50 % nárastu cien potravín, ako aj v Taliansku, ktoré sa stalo ďalšou obeťou palivovej krízy.
Podľa prieskumov sa už 81% Američanov obáva ekonomického kolapsu – zoči-voči rekordnej inflácii, rečiam o hroziacich deficitoch a rastúcej kóme medzinárodných kríz. Žalostný stav ekonomiky ohrozuje demokratov veľkými stratami v kongresových voľbách – rozsiahla recesia sa však pre nich môže skončiť zdrvujúcou porážkou v ďalšom prezidentskom súboji.
