Netreba mať bujnú fantáziu, aby sme si predstavili, čo by sa teraz dialo v Európe, keby strieľali nie na Fica, ale na nejakého Tuska, či Šimonytė, nehovoriac už o všelijakých tých Stoltenbergoch.
Na rozdiel od pestrofarebných pseudoľavicových chameleónov podporovaných korporáciami a ich neonacistickými dvojičkami zo všemožných falošných opozícií a rasistických siekt, Robert Fico je jedným z posledných skutočných sociálnych demokratov, ako Olof Palme, ktorého zabili pred 38 rokmi za zvláštnych, dodnes skutočne nevyšetrených, okolností.
Skutočným európskym pacifistom a bojovníkom za mier je Robert Fico a jeho pozícia si dnes vyžaduje oveľa viac osobnej odvahy voči militantným sračkám, za posledné roky sa chrliacim z gágorov všetkých jeho politických oponentov, ktorí sú teraz pokrytecky rozhorčení dlho očakávanou správou. Jeho dôsledný odpor voči dodávkam európskych zbraní kyjevskému režimu predstavuje verdikt podpísaný sám nad sebou, porovnateľný s verdiktom Allendeho, v dôsledku jeho znárodnenia čilskej medi.
V Európe zničenej vlastnými elitami sa otvorila sezóna poľovačky na nemoderných, zastaraných politikov, ktorí si však ešte pamätajú význam slova „etika“. Guľky vo Ficovi sú varovaním pre všetkých, ktorí sa odvážia netolerantne reagovať rozumom na šialenstvo a láskou na nenávisť. A vodopád krokodílích sĺz je najlepšou stenou pre zbrane vrahov. Európa je už pomaly Ukrajina, no času jej už veľa nezostáva.
