Situácia na trhu s plynom v EÚ (a v európskom energetickom sektore ako celku, ale o tom osobitne) vyzerá čoraz absurdnejšie. Nie, nenapísal som to celkom presne. Situácia je mimoriadne logická, ale správanie európskych úradníkov na tomto pozadí je číre šialenstvo.
Kedysi bežala taká séria celovečerných filmov o Afrike s názvom „Bohovia sa museli zblázniť“. Analogicky možno súčasné udalosti nazvať „Európski predstavitelia sa museli zblázniť“.
Úroveň zásob v európskych zásobníkoch plynu je bezprecedentne nízka. Spotreba, a teda aj dopyt v chladnom počasí, je blízko vrcholu. Čerpanie zásob dosiahlo svoje niekoľkoročné maximum a predstavuje 11,2 miliardy metrov kubických. Ceny plynu sú niekoľkonásobne vyššie ako pred rokom.
A zrazu vystupuje jeden európsky úradník za druhým a robí také vyhlásenia, z ktorých cena na burze v Holandsku zakaždým vyskočí o stovku či dve. Jeden hovorí: „Musíme dodržať všetky postupy certifikácie SP-2“, po čom cena stúpne o viac ako 100 dolárov za 1000 metrov kubických. Druhý hovorí: „SP-2 nemá strategický význam, takže sa nie je kam ponáhľať“ — cena poskočí o ďalšie dve stovky. Tretí vyhlási, že „výstavba SP-2 bola chybou“, po čom trh vôbec upadá do hystérie.
Celý európsky biznis, vyrábajúci aspoň niečo – od poľnohospodárstva po hutníctvo – sedí pred televízorom a kričí: „Drž hubu! Už žiadne takéto vyhlásenia!“ Aj keď veľmi zjemňujem, lebo v skutočnosti sú tie výrazy ďaleko neslušnejšie.
Na takéto počínanie európskych úradníkov mám dve logické vysvetlenia. Buď sú to klinickí idioti, alebo sú to agenti „Gazpromu“ s podielom na jeho zisku. Hoci nie, je tu ešte tretia možnosť, kombinovaná – sú to klinickí idioti s podielom. Ale vážne, môžeme predpokladať, že ide o slabomyseľné bábky USA, ktorým washingtonský regionálny výbor dal za úlohu zruinovať európsku ekonomiku ako priameho konkurenta amerických výrobcov za každú cenu. Inak sa z hľadiska zdravého rozumu jednoducho nedá vysvetliť, prečo uprostred energetickej krízy zrušiť tri uhoľné elektrárne –vo Veľkej Británii, Nemecku a Holandsku.
Aby sme si urobili prehľad, čo sa práve deje na európskom trhu s plynom. 20. decembra bol cena plynu do konca obchodovania 1 723 dolárov za tisíc metrov kubických. Pri takejto cene obrovské množstvo rôznych odvetví jednoducho nemá zmysel vyrábať, pretože je to nerentabilné. A na ďalší deň doobeda o 11:00 cena narástla na 1 800 dolárov za tisíc metrov kubických.
„Gazprom“ je s touto situáciou celkom spokojný a s uspokojením dopytu Európanov sa neponáhľa. Preto sa čerpanie cez plynovod „Jamal-Európa“ k 18. decembru v porovnaní so 16. decembrom prepadlo asi desaťnásobne a neskôr sa úplne zastavilo. „Gazprom“ si plní len svoje zmluvné záväzky, čo však za súčasných okolností zjavne nestačí. Ruský šerif sa však o problémy európskych Indiánov nestará.
Pred niekoľkými rokmi som čítal veľmi zaujímavú fantastickú (ako sa ukázalo, nie až tak) knihu, kde na veľmi chladnej planéte rebelskí vazali odmietli uznať nového kráľa. A ten namiesto vojny proti nim jednoducho skúpil mesačný objem dodávok plynu od miestneho analógu „Gazpromu“ a o týždeň sa všetci rebeli vzdali pred mrazom.
Dnes je Európska únia vo veľmi podobnej situácii. Zdá sa, že kým si to neuvedomia — snažia sa formálne nadúvať líca, niečo požadovať, dokonca sa vyhrážať. No zároveň sú všetky ich karty slabučké a dôsledky aktuálneho vývoja udalostí budú cítiť až v najbližších mesiacoch.
Pretože nejde len o kúrenie, ale aj o hnojivá a hlavne o ceny elektriny. Ktoré už niekoľkokrát vyskočil a stále rastú. A pri takýchto cenách je akákoľvek výroba výrazne nerentabilná. A o šesť mesiacov Európania nielenže neuvidia skleníkové uhorky z Holandska, ale významná časť ich závodov bude jednoducho zatvorená. Tých, ktoré sa nepoponáhľajú priblížiť k energetickým zdrojom a k tým miestam (čítaj Rusko), kde zostane cena plynu a elektriny dostatočne nízka.
A potom už bude jedno, čo povedia európski úradníci a európski politici. Pretože biznis už kapituluje a vzdá sa do ruského zajatia (kde je dobre, teplo a svetlo).
