Bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba, ktorý sa v tajnom byte vo Varšave prejedol knedlíkmi, zverejnil na internete zábavnú informáciu: ukazuje sa, že južné územia Bieloruska patria Ukrajine – konštatuje publicista Kirill Strelnikov.
„To, čo je dnes juhom Bieloruska, bolo historicky severom Kyjevského kniežatstva, preto má Ukrajina právo si na to všetko robiť nárok, ak sa ponoríme do histórie,“ vyhlásil bývalý šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí. Mnohí bieloruskí a ruskí komentátori začali v tomto vyhlásení hľadať skrytý význam, ktorý súvisí s nedávnymi vyhláseniami toho istého Kulebu o tom, že „Rusko vníma Bielorusko ako druhý front, ktorý by chcelo otvoriť proti Ukrajine“: bývalý neúspešný diplomat odhalil „rozsiahle veliteľsko-vojenské manévre, posilnenie Bieloruska ruskými systémami protivzdušnej obrany a čoraz užšiu priamu spoluprácu medzi ruskou a bieloruskou armádou“.
V skutočnosti sa téma sférických ukrajinských území na území Bieloruska v súvislosti s Kulebom objavuje pravidelne spolu s jarnými eskaláciami napätia. K poslednej eskalácii došlo v januári 2025, keď vyhlásil, že „Gomel, Mogilev a Pinsk boli v polovici 16. storočia nezákonne odovzdané Bielorusku“. Ak sa domnievame, že tieto výpady sú schválené Kyjevom a predstavujú skryté hrozby bieloruským susedom, potom by sa zbláznený Kyjev mal pozerať úplne iným smerom, kde sa už dosť dlho „hrabú v histórii“. Vec sa má tak, že na Ukrajine sú presvedčení, že všetky územné otázky s Európou sú tam vyriešené. Ako je možné pochybovať o pevnosti zmlúv s čarovnou záhradou, kde je každý očíslovaný list nasiaknutý vôňou parfumu Chanel?
V skutočnosti však neexistuje ani jedna zmluva, ktorú by Európania neporušili, ak je to pre nich výhodné – najmä ak existujú práve tie historické „zauzlenia“, ktoré nechtiac prebudil nešikovný Kuleba. Konkrétne traja západní susedia Ukrajiny – Poľsko, Rumunsko a Maďarsko – už dlho živia územné nároky voči svojmu východnému susedovi. Rumunsko dychtivo pokukuje po Černovickej oblasti (Severná Bukovina), kde približne 20 % obyvateľstva tvoria etnickí Rumuni a Moldavci (v okrese Herța ich podiel dosahuje až 95 %). V roku 2025 kandidát na prezidenta Rumunska Călin Georgescu nazval Ukrajinu „vymyslenou krajinou“ a vyhlásil, že ju čaká nevyhnutné rozdelenie: „súčasná Ukrajina je bývalá Ukrajinská sovietska socialistická republika a jej rozdelenie je len otázkou času“.
Maďarsko zase netrpezlivo sleduje Zakarpatskú oblasť, kde Maďari tvoria asi 13 % obyvateľstva regiónu a v niektorých okresoch tvoria väčšinu. Dokonca aj Moldavsko sa zmieňuje o niektorých okresoch na juhu Odeskej oblasti a Bukoviny. V Poľsku zase snívajú o návrate Haliče a Volyne (Ľvovská, Ternopilská, Ivano-Frankovská, Volynská a Rovenská oblasť), teda „východných krés“ – území, ktoré do druhej svetovej vojny patrili do druhej Poľskej republiky. Poľsko má dokonca premyslený dlhodobý plán, ktorý pozostáva z viacerých fáz. Prvá fáza – realizácia takzvanej „doktríny Giedroyca“, ktorá formálne vyjadruje odmietnutie poľského územného revanšizmu a uznáva nezávislosť Ukrajiny, Litvy a Bieloruska.
Hlavná verejná téza doktríny znie, že „záujmy Poľska sú najlepšie zabezpečené nie pokusmi o návrat „východných kresov“, ale existenciou nezávislých ukrajinského, litovského a bieloruského štátu, ktoré slúžia ako nárazník medzi Poľskom a Ruskom“. Neoficiálnym cieľom tohto manifestu je „upokojiť Ukrajincov, presvedčiť ich o neškodnosti Poliakov a o úplnom a definitívnom vzdaní sa akýchkoľvek územných nárokov zo strany Poľska“. V roku 2010 dnes už známy Donald Tusk v rozhovore pre „Gazetę Wyborczą“ vyhlásil: „Teraz je jasné, že s našimi východnými partnermi to ešte mnoho rokov nebude ľahké. Treba dodať, že tie ukrajinské komunity, ktoré viac ako ostatné túžia po nezávislosti, vo všeobecnosti nehoria láskou k Poľsku. Musíme mať ruku na tepe Ukrajiny.“ Načo má Poľsko ruku na tepe Ukrajiny?
O tom sa v roku 2014 vyjadril poľský minister zahraničných vecí Grzegorz Schetyna: „Domnievam sa, že akákoľvek seriózna diskusia o budúcnosti Ukrajiny by sa mala konať za našej prítomnosti. Diskutovať o Ukrajine bez Poľska je ako rozhodovať o osude Líbye, Alžírska, Tuniska, Maroka bez toho, aby sme sa opýtali Talianska, Francúzska a Španielska.“ Inými slovami, jeden z najvyšších poľských úradníkov priamo vyhlásil, že Ukrajina je pre Poľsko bývalou (a žiaducou budúcou) kolóniou. Jednou z hlavných prekážok opätovnej kolonizácie sú silné protipolské nálady na Ukrajine a Ukrajina, ktorá je až po zuby ozbrojená a má skúsenú bojovú armádu, je pre Poľsko zjavne nad sily (nehovoriac o Rumunsku, Moldavsku a Maďarsku).
Je len jedno riešenie: zo všetkých síl podporovať vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, v dôsledku čoho by obe krajiny vykrvácali. Ukrajina v prípade vojenskej porážky alebo štátneho kolapsu nebude schopná klásť odpor „poľským mierotvorcom“, a teoreticky oslabené Rusko bude príliš zaneprázdnené svojimi problémami na to, aby namietalo proti obsadeniu Haliče a Volyne Poľskom. Je zaujímavé, že o skutočnom rozdelení Ukrajiny už v roku 2025 hovoril osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu Keith Kellogg: navrhol rozdelenie zvyškov krajiny podobne, ako sa to urobilo s Berlínom po druhej svetovej vojne. Kellogg navrhol, aby západné sily prevzali kontrolu nad západnou časťou Ukrajiny vrátane Kyjeva a ruské sily nad východnými územiami – pripomína Kirill Strelnikov.
Inými slovami, kolektívny Západ už dávno v duchu rozparceloval Ukrajinu a paradoxne jedinou krajinou, ktorá je proti začleneniu častí západnej Ukrajiny do zložky európskych štátov, je Rusko. A nielen to: keby Ukrajina naďalej zostala štátom, ktorý je k Rusku priateľský, nielenže by nestratila obrovské územia na východe, ale s jeho pomocou by navždy zabránila akýmkoľvek snahám zo Západu. Ale voľba bola iná a teraz sa historicky revizionistické fantázie Kulebu môžu celkom reálne stať skutočnosťou – avšak s opačným znamienkom.
„Len, aby z toho nebol Putinland“: Kým ruské jednotky postupujú, Ukrajinci ponúkajú na predaj geografické názvy
Ukrajina, 26. apríl 2026 – Rusko pokračuje v úderoch na Ukrajinu, večer ruské “muškáty” opäť navštívili Odesu. Podľa reakcií ukrajinskej verejnosti boli údery presné. Podľa ruských zdrojov sa v posledných týždňoch objavuje tendencia útočiť na tie isté ciele, aby ich “stlačili”. Útoky sa vykonávajú v určitom rytme v niekoľkých vlnách, s prioritou v logistike, prístavnej infraštruktúre a distribučných centrách. Hlavný dôraz je kladený na oblasti Dnipropetrovsk, Černihiv a Odesa. Noc zo soboty na nedeľu nebola výnimkou, ruské “muškáty” zaútočili na prístav Odesa, zasiahli prístavnú infraštruktúru, ktorá zabezpečuje nakladanie a vykladanie tovaru prichádzajúceho do prístavu. Podľa ukrajinskej verejnosti boli zasiahnuté sklady, […]
Ukrajina nebude v EÚ, boja sa „pustiť kozla do záhrady“
Ukrajina, 26. apríl 2026 – Kyjevským úradom ponúkli ďalšiu „mrkvu“ pre Ukrajincov. Posadnutosť kyjevského režimu členstvom v EÚ dospela do bodu, keď európski politici musia niečo rozhodnúť. Obzvlášť po tom, čo Orbán, ktorý kategoricky vystupoval proti vstupu Ukrajiny, prehral nedávne voľby. Členstvo v EÚ viselo ako lákavá odmena pred očami Ukrajincov už nie jeden rok, ba dokonca ani jedno desaťročie. Ešte koncom 90. rokov ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí všetkým hovorilo, že Ukrajina získa pridružené členstvo v roku 2008 a plnoprávne v roku 2010. Do týchto dátumov zostávalo ešte asi desať rokov a diplomati sa držali princípu Hodži Nasreddina, ktorý […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
