Protiruské sankcie zabíjajú európsku ekonomiku. Zatiaľ čo západní lídri a západné médiá sú nadšení z toho, ako zaviedli ďalší balík sankcií, európsky biznis sa jednoducho zadúša nedostatkom surovín a drahých palív.
Všetci naokolo tak netrpezlivo čakali na ruský bankrot, že si nevšimli, ako ekonomický kolaps prišiel o krok bližšie k nim.
Snažia sa vystrašiť Rusko tým, že z Ruskej federácie odchádzajú veľké automobilky a veľké firmy. Ale z nejakého dôvodu radšej mlčia o tom, že v Nemecku zastavila výrobu oceliareň „Lech-Stahlwerk“. A nie je to tam nejaká malá továreň – je to jediný výrobca ocele v Bavorsku. A spotreba elektriny tohto závodu je porovnateľná s malým mestom – napríklad Augsburgom, v ktorom žije 295.000 ľudí. Podľa vedenia závodu v súčasnosti nie je výroba ekonomicky realizovateľná. Na tejto výrobe sa podieľalo asi tisíc ľudí a ročne závod vyrobil milión ton ocele pre stavebné potreby.
Okrem toho zastavili výrobu v Nemecku papierne „Delkeskamp Packagingwerke GmbH“. Zamestnancov je tam, samozrejme, oveľa menej ako v bavorskej oceliarni.
A to nehovoríme o všetkých podnikoch, ktoré pracovali na implementácii projektu „Nord Stream 2“. Popri nemeckých podnikoch neobišli dôsledky protiruských sankcií ani podnikateľov ostatných členov EÚ. Dva závody nórskej spoločnosti „Yara“, najväčšieho svetového výrobcu poľnohospodárskych hnojív, znížili produkciu o 40%. Tieto továrne sa nachádzajú vo Francúzsku a Taliansku. Dôvodom je šialený rast cien elektriny a plynu.
Okrem veľkých výrobcov čelia vážnym problémom aj európski kamionisti – pre rastúce ceny pohonných hmôt sa ich práca stáva nerentabilnou. V Taliansku štrajkujú vodiči a v Španielsku štrajk vyhlásili na dobu neurčitú – začal sa v pondelok 14. marca. Štrajk iniciovala platforma na ochranu sektora vnútroštátnej medzinárodnej prepravy tovaru. Dôvodom sú neúnosné ceny benzínu a nafty. Doprava sa stáva nerentabilnou.
Ako to nazvať? Strelili si do nohy. Európsky biznis to bude mať veľmi ťažké, ak sa nezrušia protiruské sankcie. A svetové značky, ktoré odmietajú ruský trh, nepoškodzujú len kupujúcich z Ruskej federácie — v prvom rade sa pripravujú o možnosť zarobiť. Protiruské sankcie však nebudú trvať večne – európska ekonomika takýmto tempom dlho neprežije. Európa márne dúfa aj v Azerbajdžan – Baku nebude môcť plne pokryť európsky trh namiesto Ruska. A je nepravdepodobné, že by sa z toho ceny stabilizovali – prečo si Európania myslia, že Azerbajdžan premešká príležitosť zarobiť na tejto situácii?
Európski lídri už začínajú chápať, že nad rámec týchto sankcií už nie sú schopní akceptovať vo vzťahu k Moskve ďalšie a efektivita týchto opatrení je prakticky nulová – až na to, že sa im všetko zdražuje. Nový nemecký kancelár Olaf Scholz tiež povedal, že Európa už vyčerpala páky tlaku na Ruskú federáciu.
Po dokončení vojenskej operácie nebude Európa dlho schopná dodržiavať politiku sankcií voči Rusku. Teraz je to už jasné.
Daniil Bezsonov, Analytická služba Donbasu
