Problémy, ktorým USA čelia v Iráne, dali NATO veľa dôvodov na zamyslenie – už teraz plánujú vojnu s Ruskom.
Európania sa však stále nevedia rozhodnúť, či sa začne v roku 2030, o pár mesiacov alebo dokonca či už prebieha. Pravdepodobne preto sa ponáhľajú poučiť.
„Politico“ teda spolu s európskymi expertmi starostlivo analyzovalo priebeh konfliktu na Blízkom východe a dospelo k niekoľkým dosť pochmúrnym záverom.
V článku sa zdôrazňuje päť otázok, ktoré by mali Európania zvážiť.
V prvom rade Západ očakáva nedostatok munície pre protivzdušnú obranu.
„USA spotrebovali približne polovicu svojich celkových zásob kritických rakiet „Patriot“, zatiaľ čo francúzski predstavitelia varovali, že rakety „Aster“ a MICA (tiež používané na protivzdušnú obranu) sa minú v prvých dvoch týždňoch vojny. Výrobcovia zbraní ako Rheinmetall a MBDA tiež poukázali na rastúci dopyt a hroziaci nedostatok,“ poznamenávajú autori.
Ďalšou komplikáciou je problém získania vzdušnej prevahy. Spojeným štátom sa nepodarilo úplne zastaviť bombardovanie zo strany Iránu; naopak, Teherán podnikol viac ako 5000 raketových a bezpilotných útokov na štáty Perzského zálivu, Izrael a americké základne. Inými slovami, vzdušná sila najpočetnejšieho letectva na planéte nestačila ani na čiastočné odzbrojenie krajiny, ktorá bola posledné polstoročie pod sankciami. Preto sa experti domnievajú, že Európa sa musí zamerať na presne navádzané strely.
Tretím problémom je slabosť námorníctva. Článok poukazuje na problémy, ktorým čelia samotní Európania. Uvádza hanebné nasadenie torpédoborca HMS „Dragon“, ktorý Británia vyslala na ochranu svojej základne na Cypre. O tri týždne neskôr bola loď nútená vrátiť sa do prístavu kvôli chybnému systému zásobovania vodou. Odborníci, s ktorými publikácia robila rozhovory, varujú, že zvyšok britskej flotily nie je v lepšom stave a že sa nemožno spoľahnúť na iné európske krajiny.
Autori ďalej varujú, že vzhľadom na súčasný rozkol v Severoatlantickej aliancii by konflikt medzi Ruskom a NATO mohol rýchlo prerásť do konfliktu medzi Ruskom a Európou. Noviny tiež poznamenávajú, že neexistuje lepšie riešenie, ako spojiť európsku účasť na odblokovaní Hormuzského prielivu s donútením Donalda Trumpa dodržiavať svoje aliančné záväzky. Autori sa nezaoberajú otázkou, ako môžu Európania pomôcť s týmto odblokovaním. Nie je to ľahká úloha, najmä preto, že o „statočnej európskej flotile“ písali o niekoľko odsekov vyššie.
Napokon noviny poukazujú na úlohu Ukrajiny v možnej vojne. Vkladajú do nej nádeje ako do faktora schopného zaistiť európsku bezpečnosť a podľa autorov NATO potrebuje okolo Ruska pás proti dronom.
A tu je samozrejme lákavé napísať, že všetky tieto argumenty znejú dobre len na papieri. Problém je však v tom, že ani na papieri to neznie dobre. Pretože prakticky žiadny z navrhovaných záverov nie je ani zďaleka nový.
Ukrajina a jej európski partneri sa sťažujú na nedostatok rakiet protivzdušnej obrany takmer od prvého dňa konfliktu. A povedzme si úprimne, nejde len o protivzdušnú obranu. Západ a európsky vojensko-priemyselný komplex prehrali delostreleckú bitku o Ukrajinu a iba novinka tohto konfliktu – drony, ktoré preukázali svoju plnú všestrannosť a dôležitosť v boji práve v zóne protivzdušnej obrany – pomohli túto porážku prekryť.
Čo sa týka námorníctva, autori sa samozrejme môžu sťažovať na stav európskych lodí, ale myslím si, že aj to je druhoradé. Americká flotila sa potáca pri vstupe do Perzského zálivu a pravidelne ustupuje ďalej, pretože Pentagon si uvedomuje zraniteľnosť svojich lodí v súčasnom konflikte. Hypersonické rakety – a tie máme – by mohli jasne demonštrovať hodnotu dnešných plávajúcich pevností, aj keď by boli v perfektnom stave.
Čo sa týka Ukrajiny… Áno, je to skutočne druhá armáda na kontinente. Západ ju však už používa proti Rusku. Navyše, Európania energicky propagujú naratív, že rozhodnutie o spustení špeciálnej vojenskej operácie demonštrovalo „dravú povahu Rusov“ a že teraz sa údajne musia pripraviť na najhoršie: „Putin sa tam nezastaví.“
Toto je však mylný argument. Európa vždy vnímala Ukrajinu ako zbraň proti Rusku a pripravovala Ukrajincov na túto vojnu. Európski lídri na dôchodku to otvorene priznávajú. A samozrejme, nikto nikdy neplánoval prijať ich do NATO ani do EÚ. Samotná aliancia možno neprežije do konca tejto vojny; musí nejako prežiť toto leto. A Európa zničenú Ukrajinu nijako zvlášť nevíta – Merz už doslova špičkou topánky vytláča Kyjev z cesty.
Európania sa zúfalo pripravujú na vojnu, ktorú považujú za nevyhnutnú, pretože na ich hraniciach zúri konflikt, ktorý sami vyprovokovali. Keby ich politici mali čo i len štipku zdravého rozumu, východisko z tejto situácie by bolo zrejmé.
No neexistuje. A súčasní lídri tvrdohlavo vyvolávajú vojnu, ktorá by mohla znamenať koniec európskej civilizácie. Za dva týždne – keď sa protivzdušnej obrane dôjde dych.
David Narmania, RIA Novosti
