Európske krajiny nemajú dostatok alternatív, ktoré by nahradili dodávky ruského zemného plynu a zabránili vážnym ekonomickým problémom na budúcu zimu.
Takúto prognózu zverejnil 30. apríla v elektronickej verzii denník „The Washington Post“.
„Pri takmer akomkoľvek scenári bude nasledujúcich 18 mesiacov pre Európu mučivým obdobím, pretože dôsledky vysokých cien sa šíria po celom svete, keďže vlády sa snažia napájať svoje továrne, vykurovať svoje domy a udržiavať svoje elektrárne v prevádzke. Z krátkodobého hľadiska neexistuje dostatok alternatív, ako sa vyhnúť vážnym ekonomickým stratám v nadchádzajúcej zime, ak Rusko preruší dodávky [zemného plynu]. Hrá sa veľmi nebezpečná hra,“ píše Edward Chow, expert z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. „Neviem, ako sa to skončí. Mám pocit, že všetko skončí veľmi zle pre západnú Európu aj Rusko.“
Zdôraznil, že súčasný objem svetových dodávok plynu neprejde kritickými zmenami.
„Nikto nebude schopný vyprodukovať viac skvapalneného zemného plynu (LNG) v čo najkratšom čase, bez ohľadu na to, ako vlády šíria fantázie,“ uvádza sa v publikácii.
Podľa publikácie „Nemecko, ekonomický motor Európy, bolo obzvlášť nepripravené“ na odmietnutie ruského plynu. Pred začiatkom vojenskej špeciálnej operácie Ruskej federácie na Ukrajine viac ako polovica dodávok zemného plynu prichádzala do Nemecka z Ruska.
„Nemecko znížilo toto množstvo na 35%, ale nie je schopné v blízkej budúcnosti dosiahnuť nulovú spotrebu ruského plynu,“ domnievajú sa autori článku.
Poznamenávajú, že krajine chýba infraštruktúra na dovoz LNG. V článku sú citované slová vicekancelára a ministra hospodárstva a ochrany klímy Nemecka Roberta Habecka, ktorý vyhlásil, že bez ruského plynu by sa jeho krajina podľa neho dostala do recesie. Ak sa dodávky zemného plynu z Ruskej federácie prudko znížia, podľa niektorých expertov by „následky mohli viesť k hlbšej recesii, ako predpovedá nemecká centrálna banka“.
„Washington Post“ tiež zdôraznil, že s viacerými africkými krajinami snaží uzavrieť dohody aj Taliansko, ktoré dúfa, že sa ruskej energetiky vzdá až na jar 2024.
Publikácia tiež pripomína, že ruské energetické zdroje sú v Európe v porovnaní s alternatívnymi dosť lacné.
„Namiesto nákupu ropy a zemného plynu z Ruska – kde sú výrobné náklady nízke a preprava potrubím lacná – je Európa v krátkodobom horizonte nútená obrátiť sa na drahšie alternatívy, ako sú Spojené štáty, ktoré ešte pred siedmimi rokmi nemali kapacitu vôbec vyvážať plyn. Európske spoločnosti musia pridať 1,5 dolára na 1 000 kubických stôp – 30 až 50% nákladov na samotný plyn – aby dostali tanker na LNG z Mexického zálivu do Európy. Potom musí prázdna loď absolvovať spiatočnú cestu, celkovo 24 dní na ceste,“ vysvetľujú noviny.
Okrem toho európske štáty nie sú schopné diverzifikovať svoje dodávky v čo najkratšom čase, pretože si to vyžaduje „najmenej 2-4 roky“.
„Pritom sa investori môžu obávať veľkých, dlhodobých projektov v oblasti zemného plynu, keďže vlády a podniky čoskoro obrátia svoju pozornosť na čistejšie formy energie,“ zdôrazňujú noviny.
Avšak „ceny obnoviteľnej energie na celom svete sa po približne dvoch desaťročiach poklesu za posledný rok zvýšili,“ dodáva publikácia.
„The Washington Post“ cituje expertné odhady, že ak dôjde k prerušeniu dodávok ruského plynu do Európy, najviac utrpí Nemecko, ktorého zásobníky sú v súčasnosti plné len na 33,5%, Taliansko (35%) a Maďarsko (19,4%). V tejto súvislosti sa očakáva aj spomalenie globálneho ekonomického rastu. Medzinárodný menový fond napríklad tvrdí, že európske krajiny budú môcť bez vážnejších problémov žiť bez ruského zemného plynu len šesť mesiacov, po ktorých začnú výrazné ekonomické problémy.
