SLOVENSKO: Igor Matovič po víťazných februárových parlamentných voľbách, kedy jeho hnutie OĽaNO prekvapivo získalo až 25 percent hlasov, raketovo vystrelil aj v rebríčku dôveryhodnosti. Ošiaľ však s funkciou predsedu vlády rýchlo pominul a podľa odborníka prišiel pád, ktorý za posledné roky nemá obdobu.
V prvom prieskume agentúry Focus po voľbách, ktorý sa zameral na dôveryhodnosť politikov, sa líder OĽaNO vyšvihol na tretie miesto za prezidentku Zuzana Čaputovú a vtedy ešte len odídenca zo Smeru Petra Pellegriniho. Dôveru mu tak v apríli prejavilo takmer 50 percent opýtaných.
„V apríli sa premiér ‚viezol‘ na vlne volebného víťazstva a nadšenia značnej časti verejnosti z politickej zmeny po ôsmich rokoch vlády Smeru. Vo vládnej koalícii vtedy ešte neboli prítomné vnútorné konflikty a napriek rozbiehajúcej sa koronakríze nič nenasvedčovalo tomu, že táto bude mať takéto zásadné dôsledky na jeho dôveru,“ vysvetlil sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Matovičov extrémny prepad
Nasledujúce mesiace už ukazujú, že toto bol pre Igora Matoviča strop. Navyše, prepad dôveryhodnosti nabral veľmi rýchly spád, keď už v septembri klesol o 16 percent a v januári sa priblížil k 20 percentám na úroveň predsedu Smeru Roberta Fica a predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu. Premiér sa tak za posledných osem mesiacov prepadol v tomto rebríčku až o 27 percent.
„Z minulého volebného obdobia si spomínam na pokles v prípade predsedu parlamentu A. Danka, ktorý mal v septembri 2016 dôveryhodnosť na úrovni 41 percent a o rok neskôr klesol na 26 percent. Výrazný pokles v dôveryhodnosti po voľbách v roku 2016 zaznamenal aj B. Bugár, ale je pravda, že nebol v krátkom čase taký výrazný,“ uviedol Slosiarik.
Odborníci sa zhodujú na tom, že za výrazným úpadkom vidia kombináciu viacerých faktorov.
„Dnešný stav je výsledkom stretu očakávaní voličov a reality,“ zhodnotil Slosiarik a pokračoval:
„Najvýznamnejší podiel na tomto poklese má spôsob, ako premiér vystupuje v otázkach, ktoré sa týkajú koronakrízy a komunikácie opatrení a rozhodnutí smerom k verejnosti. Príliš často sa dostáva do pozície, kde musí vysvetľovať názorovú nejednotnosť vládnej koalície, pričom je to potom práve on, kto je objektom hnevu verejnosti.“
Aj podľa politológa Radoslava Štefančíka sa veľkou mierou pod tento prepad podpísala komunikácia Igora Matoviča a frustrácia ľudí z koronakrízy. Na pohode ľudí taktiež nepridávajú ani neustále konflikty v koalícii, ktorých iniciátorom je často práve predseda vlády.
„Aj v iných krajinách majú pandémiu a dôvera ľudí k vládnym politikom nepadá tak rýchlo nadol, ako je to práve na Slovensku. Celkový obraz Matoviča ako predsedu vlády je veľmi zlý. Možno je niekomu sympatické vystupovanie slovenského premiéra, ale funkcia predsedu vlády predsa nie je totožná s cirkusovým principálom,“ doplnil Štefančík.
Kollár v prepade nasleduje Matoviča
Rovnakú trajektóriu ako Matovič nabral aj jeho koaličný partner Boris Kollár. Kým predsedovi Sme rodina ešte v apríli dôverovalo 46 percent ľudí, v septembri to bolo 35 percent a v januári sa jeho dôveryhodnosť zastavila na hranici 20 percent. Podľa Slosiarika za to sčasti môže práve predseda vlády.
„Na jednej strane za to môže to, že komunikačne nezvládol niekoľko za sebou idúcich káuz, ktoré u časti jeho bývalých voličov zanechali chuť papalášstva, voči ktorému sa snažil Boris Kollár od vstupu do politiky istým spôsobom vymedzovať, keď hovoril, že je iný ako dovtedajšia politická elita. Na druhej strane sa mu podľa mňa vypomstilo, že robil akéhosi nekritického pobočníka premiérovi v koalícii a pokles dôvery v premiéra sa sčasti pravdepodobne podpísal aj na jeho poklese,“ myslí si sociológ.
„Zo sympatického multiotecka sa stal typický slovenský politik so všetkými nedostatkami, ktoré je možno pozorovať aj u mnohých iných politikov. Jeho ministri nemajú šťavu, nedokážu osloviť verejnosť a o jeho poslancoch ani nehovoriac,“ doplnil politológ Štefančík.
Lídri KDH a PS na úplnom dne
Ešte nižšie ako Matovič, Kollár, Kotleba či Fico sa v rebríčku dôveryhodnosti ocitli lídri KDH a Progresívneho Slovenska. Milan Majerský a Irena Bihariová majú zhodne po 17 percent. Slosiarik však pri týchto dvoch menách hovorí o jednom dôležitom faktore.
„Tým, že v obidvoch prípadoch ide o mimoparlamentné strany, tak majú menší priestor na zviditeľňovanie a prípadný rast dôveryhodnosti. V tomto prípade môže fungovať aj to, že ak volič lídra takejto strany vidí málokedy, tak to môže znižovať aj jeho dôveryhodnosť,“ zhodnotil.
(text pokračuje pod grafikou)
Okrem slabšej viditeľnosti politológ vidí problém u kresťanských demokratov aj v niečom inom.
„KDH sa dlhodobo prezentuje ako konfesionálne zamerané zoskupenie, ktoré zaujímajú potraty, homosexuáli a tradičná rodina. Pri iných témach ich nevidieť. Lenže dnes žije Slovensko úplne inými problémami,“ ozrejmil Štefančík.
Progresívci sa vraj zase po neúspešných voľbách rozpŕchli a politika už nie je pre nich prioritou.
„PS bola bublina, ktorá sa rýchlo nafúkla a potom ešte rýchlejšie spľasla. Pri zakladaní išlo o ľudí, ktorí chceli robiť politiku, pretože vo svojom profesijnom živote dosiahli úspech a uznanie. Chceli robiť politiku skokom z jednej oblasti do druhej. Keď sa strana nedostala do parlamentu, vrátili sa späť k svojim životom a na politiku zabudli,“ uzavrel Štefančík.
Zdroj: https://www.tvnoviny.sk/
