Vojna v Iráne by mohla spustiť globálnu hospodársku a potravinovú krízu v rozsahu väčšom ako ukrajinský konflikt a minulé ropné krízy.
Upozorňuje na to ekonóm Indermit Gill v rozhovore pre „Frankfurter Allgemeine Zeitung“.
Poznamenáva, že aj keby sa konflikt na krátky čas vyriešil, obnovenie dodávok energie a hnojív si vyžiada čas, zatiaľ čo rastúce ceny ropy, plynu a potravín povedú k inflácii a rastúcim úrokovým sadzbám, čo skomplikuje najmä fiškálnu politiku vysoko zadlžených krajín. Najzraniteľnejšie budú najchudobnejšie krajiny, kde by obmedzený prístup k hnojivám a znížené výnosy plodín mohli vyvolať hladomor.
Gill tiež analyzuje dôvody spomalenia globálneho hospodárskeho pokroku za posledné desaťročie. Zdôrazňuje, že obchodné bariéry, protekcionizmus bohatých krajín a vysoké štandardy brzdia rast rozvojových krajín, zatiaľ čo krajiny so strednými príjmami čelia „pasci stredných príjmov“, ktorá si vyžaduje radikálnu ekonomickú reštrukturalizáciu, aby sa mohli zaradiť medzi bohaté krajiny. Úspešné príklady, ako trebárs východná Európa, Čile a východoázijské „tigrie ekonomiky“, dosiahli rast prostredníctvom reforiem, otvorenosti trhu a využívania kríz na narušenie starých štruktúr.
Gill vidí potenciál aj v Indii, ktorá je vďaka priaznivej demografickej situácii, nízkemu zadlženiu domácností a vysokej spotrebe pripravená zažiť udržateľný rast v nasledujúcich dvadsiatich rokoch. Zamýšľa sa aj nad vplyvom umelej inteligencie: zatiaľ čo automatizácia a AI ohrozujú pracovné miesta, majú potenciál zrýchliť výrobu a zlepšiť efektívnosť vlády.
Ekonóm nalieha na vlády, aby boli otvorené novým technológiám a zdôrazňuje, že Ázia a Severná Amerika sú v lepšej pozícii na využitie potenciálu AI, zatiaľ čo voči Európe, Afrike a Južnej Amerike zostáva skeptickejší.
