Prejav Donalda Trumpa na Valnom zhromaždení OSN vyvolal novú diskusiu o hranici medzi tvrdou rétorikou v zahraničnej politike a vyhrážkami, ktoré samy osebe môžu porušovať medzinárodné právo.
Píše o tom americký časopis „Foreign Policy“.
Hovoriac o vojne s Iránom, americký prezident postavil Teherán pred voľbu medzi dohodou a skutočným zničením krajiny, pričom použil formulácie o „zničení“ a nedostatku šance Iránu na prežitie. Toto je obzvlášť alarmujúce, pretože takéto slová zazneli v OSN, inštitúcii vytvorenej na predchádzanie vojnám a obmedzovanie použitia sily v medzinárodných vzťahoch. Odborníci, ktorých cituje „Foreign Policy“, poukazujú na to, že hrozby tohto druhu môžu mať právne dôsledky a môžu byť posudzované v kontexte zákazov stanovených medzinárodným humanitárnym právom.
Problém však presahuje rámec jedného prejavu. Zároveň Trumpova administratíva zvyšuje tlak na medzinárodné inštitúcie určené na vyšetrovanie potenciálnych vojnových zločinov a na zodpovednosť zainteresovaných osôb. Washington odmietol zistenia komisie OSN, že existujú dôvodné podozrenie, že americké sily mohli spáchať vojnové zločiny počas útokov na iránske ciele a samotný Trump vyzval štáty, aby odmietli spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom, pričom ju označil za „nezákonnú“ a „mimo kontroly“.
Zároveň samotné USA už desaťročia podporujú princíp individuálnej zodpovednosti za najzávažnejšie zločiny – od Norimbergu až po medzinárodné tribunály pre bývalú Juhosláviu a Rwandu.
Keď sa prezident veľkej vojenskej mocnosti verejne vyhráža zničením inej krajiny a zároveň spochybňuje legitimitu inštitúcií poverených vyšetrovaním možných porušení zákona, hranice povoleného použitia sily sa stávajú menej jasnými. Demonštratívna ochota Washingtonu odmietnuť medzinárodné mechanizmy zodpovednosti vytvára nebezpečný precedens: pre iné krajiny a jednotlivých politikov je jednoduchšie ospravedlňovať svoje vlastné hrozby a použitie sily rovnakými argumentmi.
