12. novembra 2026
Kultúra Politika
Islam, Kríza spoločnosti, Neomarxizmus, Progresivizmus
Svet francúzskej literatúry predstavoval počas dlhých desaťročí neomarxistického pochodu inštitúciami zvláštny úkaz. V jeho strede boli tolerovaní a dokonca dekorovaní rôzni spisovatelia s pravicovými a konzervatívnymi názormi aj vtedy, keď už za dverami literárnych salónov pozvoľna zahnívala liberálna demokracia. Prípad Jeana Raspaila je signifikantný, avšak prižmurovanie očí nad protiliberálnou politickou herézou z dôvodu oceňovania literárneho štýlu sa týkalo desiatok autorov a táto línia má korene v 19. storočí u Barrésa a Maurrasa.
zdroj: wikimedia commons
Najnovšie udalosti okolo spisovateľa Michela Houellebecqa však ukazujú, že aj tu sa situácia mení, a to jednak kvôli uťahovaniu ideologických matíc v rámci prebiehajúcej totalitarizácie progresivistického neomarxizmu v EÚ a rovnako úspešne prebiehajúcej výmene pôvodného obyvateľstva za mudrcov z Východu.
Houellebecq, na fotografii v Le Figaro mimochodom značne pripomínajúci Célina v poslednom štádiu dožívania (až na tú Lévi Strauss Jeans „košuľku“) sa preslávil najmä románom Podvolenie (Soumission) z roku 2015. Ten opisuje postupnú islamizáciu Francúzska, zrejme aj pod dojmom z prívalu imigrantov, ešte ako budúcu fiktívnu udalosť. V románe, čo je vskutku zábavné, sa zjednocujú predstavitelia tzv. pravice a ľavice, aby zablokovali zvolenie Marine Le Penovej za prezidentku. Situácia, ktorá práve prebieha v reáli a do ktorej sa zapojili aj francúzski biskupi.
V roku 2015 sa Houellebecq ešte pozeral na situáciu z pokoja francúzskeho literárneho geta, v ktorom dožívali staré časy o čosi dlhšie než za jeho kaviarenskými stenami. Úspech jeho románu, polemiky v novinách a časopisoch, punc kontroverzného, ale talentovaného autora, ktorý je prijímaný v salónoch aj keď s ním madame nesúhlasí, ale čo už robiť, keď je taký „šarmánt“ a „populér“, to všetko ešte prebiehalo v starom štýle.
Lenže prešlo jedenásť rokov a z fikcie sa stala neúprosná realita. Francúzsko, či ako ho niektorý dnes nazývajú – Severné Alžírsko, je všetkým možným (doslova) len nie tým, čo sme si kedysi pod týmto pojmom predstavovali. A preto francúzske justičné orgány Huellebecqa obžalovali a začali vyšetrovať pre jeho údajne diskriminačné výroky o moslimoch, ktoré zazneli ešte v rozhovore z novembra 2022. Ako vidíme – demokracia nezabúda. Podľa denníka Le Figaro spisovateľovi hrozí trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a pokuta.
Vyšetrujúci sudca v Nanterre, západne od Paríža, prijal nakoniec žalobu 10. novembra a spisovateľ čelí obžalobe pre podozrenie zo spoluúčasti na podnecovaní diskriminácie, nenávisti alebo násilia voči skupine z dôvodu jej pôvodu alebo náboženstva.
Vyšetrovanie sa týka výrokov o moslimoch, ktoré v roku 2022 zverejnil pravicový časopis Front Populaire. Strážcov euroglobalizmu najviac popudil Huellebecqov výrok, ktorý potvrdzoval, že dochádza k „veľkej výmene“ obyvateľstva, čo je naratív, ktorý Brusel označuje za konšpiračnú teóriu napriek tomu, že sa celý proces odohráva ľuďom priamo pred očami. Lenže podľa bruselských „bditeľov“ ide o „prirodzený a spontánny vývoj“. Nikto tu vôbec, ale vôbec nič neorganizuje.
Výroky, ktoré sú predmetom vyšetrovania pritom zarážajú svojou umiernenosťou a banálnosťou. V rozhovore s filozofom Michelom Onfrayom Houellebecq dokonca vôbec nechce prisťahovalcov prispôsobiť francúzskym manierom ani ich direktívne poslať tam odkiaľ prišli, čo by bolo zaiste najlepším riešením, len by bol rád – keby nerabovali, nekradli a neterorizovali, či prípadne (to je trochu naivné) sami odišli:
„To, čo chce pôvodné francúzske obyvateľstvo, ako sa hovorí, nie je, aby sa moslimovia asimilovali, ale aby ho prestali okrádať a napádať. Alebo aby odišli.“
To, že sa môže stať takéto umiernené zúfalstvo námetom na súdny proces, svedčí o situácii, v akej sa Európa a Francúzsko ocitli. Signifikantné je aj to, kto podal žalobu a aj to, že bola akceptovaná. Trestné oznámenie na Houellebecqa, ale aj na Onfraya a šéfredaktora časopisu Front Populaire Stéphana Simona podala už v roku 2023 Únia francúzskych mešít (UMF).
Predstavme si, žeby podobnú žalobu na moslimského spisovateľa iniciovala nejaká „únia katolíckych kostolov“, ktoré sú pravidelne vandalizované moslimami. Nota bene v situácii, keď stačí vo francúzskych uliciach, aby si štyria mladí katolíci len tak pre radosť zaspievali kresťanské hymny a sú napadnutí a dokopaní na zemi moslimskou svorkou:
Že v prípade Houellebecqa nejde o osamelý prípad, ale o ďalší kamienok do pestrej (doslova) súčasnej euromozaiky, svedčí záplava podobných procesov po celej Európe. Navyše nič nenasvedčuje tomu, žeby sa Európania nechceli nakoniec „podvoliť“, ako to predpovedal sám spisovateľ.
Branislav Michalka
Zdroj: Le Figaro, Brusselssignal.eu, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
