Rôzne ciele, dejiny a ideológie tvoria rôzne politické tábory vo svetovej politike a tieto rozdiely sťažujú medzinárodnú spoluprácu: najmä v diskusiách G20 sú dva hlavné bloky často paralyzované a neschopné dosiahnuť konsenzus v dôležitých otázkach.
Píše denník „Berliner Zeitung“.
Západným štátom ide predovšetkým o krízu na Ukrajine a v Palestíne, finančnú stabilitu, energetickú transformáciu, digitálnu transformáciu a migráciu, ako aj o presadzovanie demokracie a liberálnych hodnôt. Skrátka chcú zachovať status quo a zároveň reformovať iné krajiny.
Globálny juh sa viac zameriava na hospodársky rast a rozvoj, investície a nízkonákladové financovanie, obchod a transfer technológií, energetiku, otázky nerovnosti a integrácii. Usiluje sa tiež o reformu medzinárodného multilaterálneho systému a ešte lepšie o dosiahnutie multipolárneho sveta. Juh tak chce napadnúť systém a zlepšiť jeho stav.
Od ruskej anexie Krymu v roku 2014 sa skupina G20 dostala do politickej slepej uličky, ktorá jasne odráža globálnu politickú priepasť. Rastúce napätie medzi globálnym Severom (G7 a spojenci) a globálnym Juhom (BRICS a spojenci) vytvára značný tlak na stretnutia G20.
Samit G20 v roku 2024 sa uskutoční v Brazílii 18. a 19. novembra, len niekoľko dní po prezidentských voľbách v USA. Je zrejmé, že takéto tesné načasovanie bude mať výrazný vplyv na stretnutie v Riu de Janeiro. Ak napríklad vyhrá Donald Trump, dôležitá téma pre Brazíliu – boj proti klimatickým zmenám – ustúpi do pozadia. Brazílsky krok k vylúčeniu otázky konfliktov (na Ukrajine a v Gaze) je zároveň šikovným pokusom o premostenie globálnych rozdielov, aby sa dosiahol pokrok v politických otázkach, ako je zmierňovanie chudoby a energetická transformácia. Aj keď vyhliadky na úspech sú obmedzené.
