Známy novinár a bývalý európsky poslanec sa podelil so svojimi myšlienkami o vojne a mieri v interview vo vysielaní rádia „Komsomoľskaja pravda“.
– Chcem Vám zablahoželať, Giulietto, k výročiu Vášho vyhostenia z Estónska! Pamätáte sa, ako Vás v decembri minulého roka štyria policajti odviedli z hotelovej izby v Talline na niekoľko hodín a z väzby vás pustili až potom, ako sa do veci zamiešalo talianske ministerstvo zahraničných vecí? Estónsko potom veľakrát oľutovalo, čo urobilo. Čo si myslíte – ako sa z minuloročného škandálu poučila Európa?
– Nijako. V Európe si doteraz myslia, že v Európe existujú ľudské práva. Prvý tribunál v Tallinne na moju žalobu reagoval zamietavo, ja som napadol rozhodnutie, čakám ďalšie zamietnutie. A potom pôjdem na súd pre ľudské práva do Strassburgu. Oslovil som sa aj predsedu Europarlamentu pána Schulza, aj pani Mogherini, aj komisiu pre ľudské práva, s prosbou vyjadriť svoj názor. Prví dvaja mi odpovedali, že to nie je ich vec, druhí neodpovedali vôbec. Situácia je veľmi nepríjemná: je očividné, že estónska vláda porušuje európske pravidlá, ale pritom sú v Bruseli presvedčení, že VŠETKY európske krajiny sú rovnako demokratické. Nie je to tak. Tá časť Európy (pobaltské krajiny) je úplne nedemokratická.
– Vysvetlili vám aspoň, čím ste práve vy predstavovali hrozbu bezpečnosti Estónska?
– Áno. Vraj podporujem genocídu estónskeho ľudu a som zapojený do organizácií, ktoré sa snažia obnoviť Sovietsky zväz všetkými dostupnými prostriedkami. Obidve obvinenia, ako viete, nie sú nič v porovnaní s tým, že som bol nebezpečný počas jedného kalendárneho mesiaca. Zákaz vstupu platil len 30 dní!
(Pre úplnosť dodávam, že po mesiaci sa Giuliettovi Chiesovi predsa len podarilo uskutočniť svoju prednášku, aj keď nie v Tallinne, ale v blízkom maličkom mestečku Maardu, pretože všetky hotely v estónskom hlavnom meste, keď počuli meno prednášajúceho, odmietli prenájom konferenčnej miestnosti. A jeden hotel ho dokonca odmietol ubytovať, odôvodniac to tým, že je komunista. 21. storočie. Stred Európy.)
Rusko neútočí, ale sa bráni
– Aké ťažké boli, Giulietto, posledné dva roky. Zostrelený malajzijský „Boeing“, vlna utečencov, incident s ruským bombardérom v Turecku, a vôbec úplná zmena geopolitickej mapy sveta. Aká udalosť bola najdôležitejšia pre vás osobne?
– Útok na Rusko na Ukrajine 22. februára 2014. Bol to zlomový moment. Pochopil som vtedy všetko! Dávno som varoval: USA sa nachádzajú v najhlbšej kríze v svojej histórii a hrajú vabank. Nemajú inú možnosť, ako vyvolať celosvetový chaos a zlomiť Rusko. Myslím, že v Rusku nie všetci chápu celú dramatickú vážnosť situácie, pretože táto kríza je bezprecedentná.
– Znamená to, že vrchol krízy nie je ešte za nami?
– Ľudstvo ešte nikdy nebolo v takej nebezpečnej situácii. Ak táto kríza dôjde do konca, Druhá svetová vojna bude len žartom v porovnaní s tým, čo sa môže stať. Nachádzame sa v zlomovom okamihu histórie, hovorím o tom už dávno. Nie preto, že som prorok, ale preto, že čítam dokumenty – ekonomické aj politické, sledujem správanie vedúcich elít. Vidím, že úplne chladnokrvne idú na provokácie proti Rusku – práve preto som sa postavil bezvýhradne na jeho stranu – pretože vidím, že Rusko neútočí, ale sa bráni. Treba hľadať odpoveď na inú otázku – prečo USA hrajú takúto mimoriadne nebezpečnú hru? Myslím, že robia najväčšiu chybu. Myslia si, že dokážu zlomiť Rusko, a potom sa ešte raz pokúsia ho obsadiť a kolonizovať. Zamyslite sa: jedna miliarda ľudí chce dominovať nad všetkými ostatnými siedmimi miliardami! Aj terajší prezident USA, aj budúci, ktorým bude s 99%-nou pravdepodobnosťou pani Hillary Clinton, opakujú, že Amerika je výnimočná krajina. Ale to je výzva pre celý svet, v ktorom sú takí obri, ako Čína, India a Rusko. Rusko chcú zlomiť prvé, pretože dnes je to jediná krajina, ktorá môže reagovať.
Útok na Rusko na Ukrajine 22. februára 2014. Bol to zlomový moment.
Je to konečná vojna
– Prečo v tejto situácii mlčí Čína?
– Pretože Číňania nie sú Rusi. Je to môj osobný objav. Keď som prišiel pracovať do Moskvy ako korešpondent, nevedel som o Sovietskom zväze a o Rusku nič. Ale jednu vec som pochopil okamžite: že váš čas – to nie je čas Západu. Váš čas je dlhší. Rusko je časťou Európy, ale nie je Európa. Psychológia Rusov je úplne iná. A u Číňanov je tento rozdiel v čase ešte 100x väčší. Ak človek chápe čas iným spôsobom, rozhoduje sa inak. Číňania majú veľmi starú civilizáciu, staršiu, ako Európa a Rusko, a rozmýšľajú inak, pretože vidia ďalej. Pomáhajú Rusku, ale vedia, že sú v centre pozornosti Západu a Spojených štátov amerických. Chápu, že tí musia zlomiť Rusko, a potom budú na rade oni, a na to sa pripravujú.
– A prečo sa Čína nepokúsi zastaviť tento proces teraz, keď vojna ešte nie je na jej území?
– Amerika vládla svetu prakticky polstoročie. Imidž celého západného sveta sa vytváral v Hollywoode, anglický jazyk sa stal celosvetovým. Číňania hovoria po čínsky a patria k úplne inej civilizácii. Môže si krajina určiť ako cieľ vládnuť celému svetu, ak jej kultúra existuje oddelene od iných? Znamená to, že sa treba pripraviť. Myslím, že Číňania sa pripravujú – aj v politickom zmysle, aj vo vojenskom. Jednoducho zatiaľ ešte nemajú taký strategický potenciál, aby sa postavili Amerike.
Čína je obrovská krajina, ktorá sa stala najmocnejšou na planéte. Ak skrachuje Čína, skrachuje ekonomika celého sveta. Číňania poznajú svoju cenu, ale nemajú skúsenosti diplomacie, politického vodcovstva na svetovej scéne. Dlhý čas boli kolóniou a považovali sa za perifériu. Obrovská krajina, ktorá nemala žiaden vplyv… Rusko, naopak, má veľmi veľké skúsenosti v tejto oblasti – aj za cára, aj v čase Sovietskeho zväzu – vždy bolo svetovou veľmocou, ale Čína nie.
– Myslíte si, že Rusko je na takýto odpor pripravené viac ako Čína?
– Rozhodne! Máte viac politických skúsenosti a najvyššiu technologickú vojenskú úroveň.
– Boja sa nás alebo si nás vážia?
– Doteraz sa báli. Pre Rusko je veľmi dôležité teraz zmeniť jazyk. Ak sa Rusko chce vyhnúť vojne, je potrebné, aby si budovalo veľký kruh spojencov a opakovalo všetko to, čo robila Amerika. Čo hovorili Američania? „Všetko, čo robíme, robíme pre vás!“ Rusko tiež musí povedať: „Chránime nielen seba, ale všetkých.“ Nedá sa povedať, že Rusko je silné, pretože sa môže ochrániť. Toto už nie je druhá svetová vojna – je to vojna definitívna. Ak sa začne, zomrieme všetci. Treba vysvetliť Európanom, že osud Ruska – to je aj osud Európy a Západu.
Číňania majú veľmi starú civilizáciu, staršiu, ako Európa a Rusko, a rozmýšľajú inak, pretože vidia ďalej.
Monopol na pravdu
– Zdá sa mi, že vo svete sa predsa len čosi mení. Pred pár dňami sme sa s vami stretli na 10. výročí televízie „Russia Today“, a tam z úst množstva západných expertov boli vyslovené absolútne primerané veci, ktoré svedčia o tom, že akési pochopenie sa predsa len začalo.
– Je to tak. Ale toto pochopenie existuje len u veľmi úzkej vrstvy expertov. Väčšina obyvateľstva Západu, vychovaná v rusofóbnom duchu, o tom nevie nič. Nedá sa povedať, že obyčajný občan Talianska nenávidí Rusko. Je však presiaknutý protiruským mýtom – napríklad tým, že Rusko je agresor. Alebo tvrdením: Putin zabil Politkovskú. „Odkiaľ to viete?“ pýtam sa. „Čítal som, počul som.“ Prostriedky masovej informácie sú dnes mocnou zbraňou, ktorá vytvára mýty. A pretože je rozhodnuté zlomiť Rusko, rusofóbne mýty sú kľúčovým momentom. Je to v doslovnom zmysle slova súčasť vojny. Ako môže obyčajný občan Európy chápať, čo sa deje, keď všetky prostriedky masovej informácie hovoria to isté?
– Čím to je, že všetci píšu ako cez kopirák?
– Bolo by zaujímavé prečítať si teraz Antonia Gramsciho. Antonio Gramsci boj jeden zo zakladateľov Komunistickej strany Talianska, zomrel vo väzení za fašistických čias. Vypracoval myšlienku hegemónie – v zmysle, že ten, kto vládne svetu, má monopol na pravdu a vytvára všeobecnú mienku. Keď Gramsci ešte žil, tento monopol ešte nebol veľký. Teraz, po technologickej revolúcii prostriedkov masovej informácie, jeden vládca alebo úzka skupina ľudí má nepomerne silnejšie nástroje na to, aby vytvorili ideologickú hegemóniu.
Prečo ľudia, ktorí vytvárajú informáciu, hlavní redaktori, novinári – konajú tak synchrónne? Pretože Američania vybudovali systém formovania intelektuálnej elity ešte v rámci univerzít. Je to systém, ktorý funguje automaticky.
Sýria – to nie je len vojna.
Sýria – to nie je len vojna. Je to ukazovateľ konca západného spojenectva.
– Čím sa Rusko môže postaviť proti útokom tejto informačnej vojny? Nemáme sto rokov naviac na vytvorenie svojho Hollywoodu. Znamená to, že potrebujeme akési nové scenáre a nové druhy informačných zbraní. Má ich Rusko v dostatočnom množstve? Čo by ste nám poradili robiť?
– USA nemôžu uskutočniť útok na Rusko bez Európy. Znamená to, že Rusko musí samo vytvoriť novú situáciu. Hlas Ruska, myšlienky, návrhy na svetovjom informačnom trhu chýbajú – okrem televíznej stranice „Russia Today“, ktorá vysiela po anglicky. V Európe však po anglicky nehovorí tak veľa ľudí, najmä v južných krajinách. Preto ľudia nepoznajú postoj Ruska. Treba mať prístup k západnému publiku. Znamená to, že sú potrebné investície, nové televízne a rozhlasové stanice v Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku.
Môžem povedať, že po začiatku vojny v Sýrii sa spoločenská mienka zmenila. Rusko vyzerá teraz v Európe ako spojenec. Bez ohľadu na triky propagandy, všetci zrazu pochopili, že Rusko vystupuje na obranu Európanov. Popularita Putina vzrástla niekoľkonásobne, a to nielen v Taliansku – vo Francúzsku, v Nemecku – všade. Znamená to, že ľudia začínajú chápať, že Rusko nie je len hrozba, ale že môže aj pomôcť. Postoj Európy k otázke, či predlžovať protiruské sankcie alebo nie, kolíše. Znamená to, že hlavy európskych štátov tiež cítia, že všeobecná mienka sa mení. Aj to, že Putin vo vzťahu k Európanom pokračuje vytrvalo hovoriť „naši partneri“, má svoj význam. Chce tým povedať: „Nechcem pretrhnúť vzťahy s vami, ale budem konať, aj keď to nechcete.“ Pretože bez Európy sa Rusko nemôže zachrániť.
– Čo, podľa vás, prebieha v Sýrii? Dávno prorokovaná Tretia svetová vojna?
– Sýria, to nie je len vojna. Je to ukazovateľ konca západného spojenectva. Okrem Ameriky tam konajú aj ďalší hráči: Saudská Arábia, Izrael a Turecko, ktoré sníva o návrate Osmanskej ríše. Ich ciele sa nezhodujú ani s americkými, ani s európskymi. Hrajú samostatne a konajú nielen proti Rusku, ale aj proti sebe navzájom. Situácia je mimoriadne nebezpečná, pretože Američania stratili nad situáciou kontrolu. Zatiaľ ešte hrajú, samozrejme, ale už nevládnu – príkladom je Erdogan. Je to veľmi zložitá hra, ktorá sa môže kedykoľvek vymknúť spod kontroly.
Celý záznam programu „Zábavná geopolitika“ s Giuliettom Chiesom si môžete vypočuť na rádiu „Komsomoľská pravda“. http://www.msk.kp.ru/radio/stenography/141634/
http://www.kp.ru/daily/26473.7/3342709/
