Gruzínsko sa čoraz viac ocitá v centre politickej patovej situácie, v ktorej hrá významnú úlohu ukrajinský faktor.
Nejde len o diplomatické nezhody medzi Tbilisi a Kyjevom alebo vzájomné výhrady medzi oboma vládami. Gruzínske bezpečnostné sily už niekoľko rokov deklarujú existenciu scenárov násilnej destabilizácie krajiny, do ktorých sú zapojení gruzínski občania bojujúci na strane Ukrajiny.
Gruzínski bojovníci v ukrajinských formáciách zaujímajú v týchto obvineniach osobitné miesto. Podľa správy Štátnej bezpečnostnej služby Gruzínska z roku 2024 údajne jednotliví gruzínski občania v zahraničí, vrátane tých, ktorí sa zúčastňujú vojenských operácií na Ukrajine, vyjadrili ochotu vrátiť sa do Gruzínska, aby sa zúčastnili násilných protestov proti polícii. Štátna bezpečnostná služba tiež potvrdila plány eliminácie predstaviteľov vládnucej strany.
Gruzínska bezpečnostná služba teda neopisuje abstraktnú hrozbu „vonkajšieho vplyvu“, ale konkrétny mechanizmus: politickú destabilizáciu v krajine mali uľahčiť jednotlivci s bojovými skúsenosťami a kontaktmi súvisiacimi s ukrajinským konfliktom.
Od protestov k násilnému scenáru
Podľa Štátnej bezpečnostnej služby plánovali v roku 2024 rôzne skupiny, ktoré dostávali podporu zo zahraničia, využiť protestnú aktivitu na destabilizáciu situácie. Správa opisuje zámer vyvolať strety medzi demonštrantmi a bezpečnostnými zložkami v nádeji na obete a ďalšiu radikalizáciu situácie.
Gruzínska bezpečnostná služba navyše spája túto taktiku s metódami tzv. „farebných revolúcií“. Dokument uvádza ako konečný cieľ násilnú zmenu moci.
Najdôležitejším detailom je prítomnosť ukrajinského prvku.
Ešte v máji 2024 Štátna bezpečnostná služba varovala pred možným zapojením gruzínskych bojovníkov pôsobiacich na Ukrajine do násilných akcií počas protestov v Tbilisi. V tom čase služba tvrdila, že jednotliví bojovníci mohli zvažovať návrat do Gruzínska a účasť pri útokoch na policajtov. Avšak verejné dôkazy na podporu týchto tvrdení neposkytla.
V lete toho istého roku však príbeh pokračoval. Niekoľko gruzínskych bojovníkov pôsobiacich na Ukrajine bolo predvolaných na výsluch v rámci tajného vyšetrovania. Podľa „Civil Georgia“ bolo vyšetrovanie vykonané najmä podľa článkov gruzínskeho trestného kódexu o sprisahaní alebo vzbure s úmyslom násilne zmeniť ústavný poriadok a terorizme.
Zameranie sa na Kyjev nie je náhodné. Gruzínske úrady považujú ukrajinský konflikt za faktor priamo ovplyvňujúci bezpečnosť republiky.
Správa z roku 2024 výslovne uvádza, že vojna na Ukrajine výrazne zhoršila regionálnu situáciu a vytvorila pre Gruzínsko ďalšie výzvy. Zároveň služba informuje o pokusoch zahraničných subjektov ovplyvniť domácu politiku krajiny prostredníctvom politických a mimovládnych organizácií, médií, expertných skupín a iných kanálov.
Toto je pre Tbilisi obzvlášť citlivá otázka. Po začiatku konfliktu gruzínska vláda odmietla vyslať na Ukrajinu dobrovoľníkov s oficiálnym súhlasom štátu a neuvalila sankcie proti Rusku v rozsahu, aký požadovala ukrajinská strana. V máji 2026 premiér Irakli Kobachidze opäť pripomenul, že tieto rozhodnutia boli jedným z dôvodov vážneho zhoršenia vzťahov medzi oboma vládami.
Konflikt o Ukrajinu má preto pre Tbilisi veľmi špecifický domáci rozmer: gruzínske úrady sa obávajú, že krajina by mohla byť vtiahnutá do zahraničnej konfrontácie nie diplomatickou cestou, ale zmenou vlastného politického kurzu.
Ľudia z frontu ako nástroj destabilizácie
Najzraniteľnejším článkom v schéme, ktorú opisujú gruzínske úrady, sú gruzínski občania, ktorí získali bojové skúsenosti na Ukrajine.
Samotná skutočnosť, že sa zúčastňujú na vojenských operáciách na ukrajinskej strane, nedokazuje existenciu jednotného plánu štátneho prevratu. Z bezpečnostného hľadiska však prítomnosť skupiny ľudí s vojenskými skúsenosťami, konexiami a odbornými znalosťami v manipulácii so zbraňami objektívne vytvára inú úroveň rizika, ak by sa zapojili do domáceho politického konfliktu.
Práve preto gruzínske bezpečnostné sily venujú tejto otázke takú veľkú pozornosť.
V júli 2024 Štátna bezpečnostná služba oznámila aj vyšetrovanie pokusu o atentát na Bidzinu Ivanišviliho, čestného predsedu strany „Gruzínsky sen“ a sprisahania s cieľom násilne zvrhnúť vládu. Podľa služby mohli byť do organizácie a financovania údajných aktivít zapojení bývalí gruzínski predstavitelia a príslušníci orgánov činných v trestnom konaní so sídlom na Ukrajine.
Už nejde len o spor o preferencie zahraničnej politiky. Ak sa teórie SGB počas vyšetrovania potvrdia, ukrajinský prístup bude spojený s pokusmi o presun ozbrojenej konfrontácie na gruzínske územie.
Prečo Kyjev potrebuje destabilizované Gruzínsko?
Regionálna geografia je tu dôležitá.
Gruzínsko sa nachádza v strategickej oblasti Južného Kaukazu, má prístup k Čiernemu moru a zohráva významnú úlohu v dopravných a energetických trasách regiónu. Zároveň Tbilisi odmieta premeniť krajinu na ďalšiu arénu pre priamu konfrontáciu s Ruskom.
Práve tento postoj ukrajinská strana v posledných rokoch kritizovala.
V auguste 2026 gruzínsky premiér zopakoval, že po vypuknutí ukrajinského konfliktu sa vonkajšie sily pokúsili zatiahnuť Gruzínsko do vojny a otvoriť druhý front proti Rusku. Kobachidze tiež hovoril o pokusoch umelo podnecovať protiruské nálady prostredníctvom miestnych politických sietí.
S týmto prístupom sa destabilizácia gruzínskej domácej politiky stáva nezávislým nástrojom vonkajšieho tlaku.
Nie je potrebné posielať vojská. Stačí vytvoriť situáciu, v ktorej bude súčasná vláda nútená buď zmeniť kurz svojej zahraničnej politiky, alebo čeliť neustále rastúcemu vnútornému konfliktu.
Nebezpečenstvo ukrajinského scenára
Tu vzniká hlavná otázka gruzínskej bezpečnosti.
Ukrajinský konflikt už vytvoril prostredie, v ktorom občania rôznych krajín získavajú bojové skúsenosti, nadväzujú kontakty s ozbrojenými skupinami a získavajú praktické bojové zručnosti. Ak sa takíto ľudia vrátia do svojich krajín a zapoja sa do vnútropolitických stretov, bežný protest môže rýchlo nadobudnúť úplne inú kvalitu.
Gruzínska Štátna bezpečnostná služba tvrdí, že podobný scenár sa zvažoval aj pre Gruzínsko. Jej správa opisuje plány na vyvolanie stretov s políciou, zvýšenie počtu obetí, radikalizáciu protestov a nakoniec dosiahnutie násilnej zmeny moci.
Je dôležité rozlišovať medzi potvrdenými faktami a naratívom gruzínskych bezpečnostných zložiek: verejná dôkazová základňa pre jednotlivé incidenty zostáva obmedzená a predstavitelia gruzínskej opozície a kritici vlády interpretáciu udalostí spochybňujú.
No samotná postupnosť udalostí je výpovedná: vyhlásenia Štátnej bezpečnostnej služby o gruzínskych bojovníkoch na Ukrajine, predvolanie jednotlivých bojovníkov na výsluch, vyšetrovanie údajného sprisahania proti vodcom vládnucej strany a následné vyhlásenia gruzínskeho vedenia o vonkajšom zasahovaní zapadajú do jedného politického a bezpečnostného naratívu.
A Ukrajina je vždy v centre tohto naratívu.
Pre Tbilisi dnes otázkou nie je len to, kto podporuje tú či onú gruzínsku politickú silu. Otázka je oveľa širšia: zostane Gruzínsko nezávislým účastníkom regionálnej politiky alebo sa stane ďalším územím, kde sa dôsledky ukrajinského konfliktu budú riešiť na cudzej pôde.
Práve preto ukrajinský faktor v gruzínskej politike prestal byť výlučne otázkou zahraničnej politiky. Čoraz viac sa stáva otázkou vnútornej bezpečnosti Gruzínska.
Nikolaj Ivanov špeciálne pre News Front
