Tí, ktorí sa o túto tému zaujímajú už dlho, vedia, že existuje kniha od Colina Wilsona s názvom „Paraziti vedomia“. A hoci je nám táto kniha prezentovaná ako „fikcia“, v skutočnosti je jej základ založený na veľmi reálnych poznatkoch o existencii parazitických dravých entít, ktoré využívajú ľudí a iné inteligentné bytosti ako akési „dojné kravy“ alebo „ živé batérie.“
To znamená, že používajú ľudí a tie bytosti démonickej povahy, ktoré si samy seba predstavujú ako „pastierov ľudstva“ ako „potravu“, rovnako ako my používame domáce zvieratá. Preto vlastne vznikol koncept „väzenskej planéty“. Prívrženci tohto smeru však neberú do úvahy skutočnosť, že naša planéta nebola pôvodne týmto „väzením“, kým na náš svet neprišli parazitické dravé entity, ktoré učitelia K. Castanedu nazývali „letci“ alebo „volodori“. A oni sú skutočnými „parazitmi vedomia“, ktoré ovládajú všetky úrovne fyzických alebo sociálnych parazitov.
A tí, ktorí čítali knihy K. Castanedu a iných mágov z jeho skupiny, majú o týchto entitách určitú predstavu. Mimochodom, vnímal ich aj výskumník šamanských praktík – M. Harner počas psychedelickej skúsenosti so šamanmi Južnej Ameriky. Ale podľa mňa najviac informácií o týchto tvoroch dostala jedna z najefektívnejších skupín nasledovníkov K. Castanedu, ktorí si hovoria „hackeri snov“.
A dnes vám chcem predstaviť ďalšiu informačnú hádanku na túto tému, ktorú zverejnil zástupca „hackerov snov“ vo verejnej doméne. Hovoríme o knihe E. Sajina „stalking workshop“. A toto v nej píše:
“Voladoras (letci) sú vysoko vyvinuté vedomé bytosti, ktoré nemajú hmotné telo, a preto sú zvyčajne neprístupné nášmu zraku… Živia sa určitým typom energie uvedomenia… a našli v ľuďoch presne to, čo hľadali. Tak sme sa stali ich obľúbenou korisťou, alebo navyše… stali sme sa pre Voladorov užitočnými domácimi miláčikmi, ktorých využívajú, ako sa im zachce.
Energetické poškodenie nášho vedomia spôsobené týmto procesom je nenapraviteľné. Hoci vonkajšie vyžarovanie neustále rastie, voladory ho znovu a znovu pohlcujú až do určitej výšky – ako kravy, ktoré neustále trhajú vrcholky trávy na pastvine a nechávajú len krátke výhonky. Rovnako aj stupeň nášho uvedomenia zostáva vždy na veľmi nízkej úrovni, čo nám síce umožňuje vytvárať si známy svet, ale nedáva nám možnosť nahliadnuť do našej situácie a zistiť, že do značnej miery zdieľame osud našich domácich zvierat.
Tak, ako chováme sliepky v kurníkoch a klietkach, voladores nás držia v ľudských maštaliach, s tým rozdielom, že naše maštale a klietky si staviame sami. Takýmito stánkami sú naše mestá, dediny a domy a je jedno, kde bývame. Koniec koncov, pre kurčatá nie je veľký rozdiel, či sedia v stiesnených klietkach na hydinárni alebo sa voľne potulujú po sedliackom dvore – vajcia im sem-tam ukradnú zbojníci, pretože žijú a umierajú v otroctve.
Ako osvietení otroci, ktorí nasledujú príklad svojich pánov, aj my nemilosrdne vykorisťujeme naše domáce zvieratá: berieme im mlieko, mäso, vlnu, zabíjame ich pre mäso, kradneme im vajcia a používame ich rôznymi spôsobmi. Chytáme ich, dávame do klietok, striháme im krídla, zobáky, pazúry a rohy, cvičíme, robíme z nich závislé, šľachtíme nové plemená, postupne znižujeme ich agresivitu a prirodzenú túžbu po slobode.
Takýmito črtami je preniknuté celé naše správanie, pretože vykorisťujeme nielen naše domáce zvieratá, ale aj celú živú a neživú prírodu, vrátane iných ľudí. Väčšina ľudí stále žije a pracuje v závislých vzťahoch, v ktorých sú viac či menej ochotnými sluhami, aj keď dnes na krku nenosia obojok či retiazku. Ich jedinou útechou je, že ostatní môžu byť v hierarchii ešte nižšie, a preto môžu byť zneužívaní a potláčaní.
Toto všetko mágovia vnímali nielen ako dôsledok nášho pôvodu… ale aj ako produkt nerovných vzťahov medzi voladormi, ako režisérmi v zákulisí opičieho divadla každodenného sveta a ľuďmi, ako bábkami na javisku.
Bazén vedomia pri našich nohách, ktorý nám voladores zanechali, nám nedovoľuje ísť za hranice každodenného života, máme len dostatok vedomia na to, aby sme žili deň čo deň… Naša každodenná myseľ, rozum, nie je naším produktom vlastnej aktivity, ale predstavuje kontrolný nástroj voladores, ktorý by nás mal urobiť ovládateľnými prostredníctvom jednoduchých normalizačných procesov…“
Tu E. Sadžina práve prišla k onomu „programovaciemu zariadeniu zabudovanému v našom vedomí, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje manipulácia so správaním ľudí vo svete každodennej reality. V čom s ňou však nesúhlasím je, že v skutočnosti učitelia C. Castanedu aj mnohí „hackeri snov“ vyvracajú tézu, že „náš pôvod“ s tým má niečo spoločné. Pretože ľudia boli spočiatku slobodné a vyvíjajúce sa stvorenia, kým mágovia atlantskej línie – Toltékovia na svojich cestách inými svetmi a vesmírmi „nezachytili“ túto „infekciu“ vo forme „parazitov vedomia“ a nepriniesli to zo sebou do nášho sveta.
Preto v skutočnosti ani náš pôvod, ani náš skutočný osud nie sú vôbec tou úlohou, ktorú nám predátorské entity alebo parazity vedomia predpisovali vo svojom opičom divadle absurdity. A to znamená, že pre nás existuje cesta, ktorá vedie k oslobodeniu nášho vedomia a správania od ich celkovej moci. A preto nie je vôbec potrebné niekam „utekať z väzenia“. Navyše náš svet upadol do „karantény“ práve kvôli tomuto vírusu parazitizmu.
To znamená, že sa z toho dá dostať až vtedy, keď sa človek dokáže z tohto vírusu „vyliečiť“. A niektoré z praktík a techník, ktoré to umožňujú, vyjadril K. Castaneda a jeho nasledovníci. Ale „hackeri snov“ boli schopní pokročiť v tomto smere najďalej. A budeme pokračovať v štúdiu a analýze tej časti ich dedičstva, ktorá bola sprístupnená verejnosti..
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
The post „Hackeri snov“ o „parazitoch vedomia“ appeared first on OZ Biosféra.
