Heretik, Hašto a spol. – T4 a Werner Heyde
Otvorený list skupiny psychiatrov a psychológov smerovaný proti Robertovi Ficovi vítam! Niet totiž lepšieho zoznamu, než ten, na ktorý sa niekto pridá dobrovoľne!
Ak si pamätáte šialenstvo s celoplošným testovaním pod krycím názvom „SNP2“, možno si viacerí spomeniete, že jeho organizáciu alebo skôr ne-organizáciu kritizovala Slovenská lekárska komora (SLK) ešte pred začiatkom „manévrov“. Tlačová beseda, ktorú viedol v tom čase predseda SLK MUDr. Marián Kollár, mala za cieľ poukázať na chyby v logistike a nepripravenosti štátu vykonať takéto masívne cvičenie trpezlivosti národa ešte pred jeho „vypuknutím“. Na vecnú kritiku z úst lekárov, reagoval na tlačovej besede v tom čase minister obrany Jaroslav Naď výzvou adresovanou lekárom a samotnej SLK, aby vymenili predsedu. Lebo veď ten si dovolil kritizovať vládu Igora Matoviča!
Prezidentka mlčala.
Predseda vlády mlčal.
Minister zdravotníctva mlčal.
Úprimne sa priznám, že som v tom čase nezachytila žiaden otvorený list lekárov, ktorí by odsúdili takéto správanie ministra obrany voči samosprávnej organizácii lekárov, ktorej sú členmi.
Vráťme sa v minulosti ešte o „krok“ späť. Pamätáte si ešte Grétu Thunbergovú? Dieťa, ktoré sa stalo hlavnou tvárou zelenej politiky? Verejne sa k jej duševnému stavu vyjadroval Jaroslav Matýs, vtedy šéf českých detských psychiatrov. Po tomto verejnom vyjadrení sa stal predmetom kritiky nielen rodičov detí s autistickou poruchou, ale aj svojich kolegov. Najviac ma zaujala kritika z úst MUDr. Petra Pötheho, kde sa vyjadril, že „Matýsove komentáre sú neprofesionálne a neetické“. Pán doktor Pöthe je jedným zo signatárov (číslo 77 na zozname) otvoreného listu proti Robertovi Ficovi. Ak niekomu z toho smrdí pokrytectvo pána doktora Pötheho, asi nebude ďaleko od pravdy. Jaroslav Matýs po verejnej kritike kolegov, že robil „diagnostiku cez obrazovku“, odstúpil zo svojej funkcie.
Čo sa týka nejakej sebareflexie slovenských lekárov, asi sa jej nedočkáme. Zas, na druhej strane netreba zabúdať na to, že aj lekári sú iba ľudia a aj medzi nimi sa nájdu rôzne osobnosti s rôznymi životnými princípmi a rôznymi povahovými črtami.
Ak by sme sa totiž vrátili o ďalších pár krokov späť do histórie, narazili by sme opäť na nacistické Nemecko. Nielenže treba pripomínať, že na zverstvách v koncentračných táboroch sa významnou mierou spolupodieľali aj lekári viazaní Hypokratovou prísahou, ktorú systematicky porušovali, ale dokonca samotní lekári vymýšľali rôzne formy likvidácie ľudských bytostí. A nešlo iba o Židov, Rómov, Slovanov či homosexuálov. Program T4 bol ukážkou toho, ako sa chceli a aj zbavovali Nemci Nemcov. Vedúcu úlohu v tomto svinstve mal lekár, so špecializáciou psychiatra – Werner Heyde.
Heyde bol riaditeľom kliniky a profesorom psychiatrie a neurológie na univerzite vo Würzburgu. Bol vysokopostaveným členom SS a Gestape. Program T4 bol zameraný najskôr na likvidáciu detí s mentálnym postihnutím do 3 rokov života, neskôr však aj nemeckých veteránov z prvej svetovej vojny. Čiže nemeckých vojakov, ktorí trpeli duševnými poruchami vyvolanými hrôzami počas 1. svetovej vojny likvidovali ako nepotrebných, lebo zaťažovali sociálny systém a boli nehodní života.
Osobne si neidealizujem žiadnu profesiu, ani neabsolutizujem a nekolektivizujem vinu podľa profesie. Len poukazujem na minulosť, aby sme sa z nej poučili.
A pánom a dámam podpísaným pod pamflet proti predsedovi vlády SR odkazujem, že
1. v čase, keď to urobili prvýkrát, čo aj sami píšu, proti Vladimírovi Mečiarovi, tak to ešte možno málo váhu, ale opakovaný vtip už nie je smiešny a
2. vytýkať niekomu používanie dezinformácií a sami sa toho dopustil, je neprofesionálne a ukážka účelovosti a pokrytectva.
P. S.: Keď sa tu tak všetci oháňajú etikou, možno by bolo načim poukázať aj na Madridskú deklaráciu Svetovej asociácie psychiatrov. Okrem iného sa v nej píše, že „psychiatri nesmú oznamovať médiám predpokladanú psychopatológiu u žiadneho jednotlivca“ a „keď sú psychiatri požiadaní o posúdenie osoby, je ich povinnosťou najprv informovať a poradiť hodnotenej osobe o účele zákroku, použití zistení a možných dôsledkoch hodnotenia. Toto je obzvlášť dôležité, keď sú psychiatri zapojení do situácií tretích strán.“
