20. októbra 2026
Nič nie je poučnejšie na pochopenie genézy cirkevného úpadku od 60. rokov 20. storočia, ako príbehy slávnych sexuálnych deviantov – kňazov (ale aj angažovaných laikov), ktorých prípady boli údajne „odhalené“ v posledných rokoch. V skutočnosti ich Cirkev v 50. rokoch ešte postihovala a na základe informácií o ich zvrátených aktivitách konala. Zlom a radostná doba pre týchto vlkov v rúchu baránkov prišla až s tzv. „novými Turícami“ počas „silver sixtees“.
zdroj: wikimedia commons
Stačí spomenúť prípad Jeana Vaniera a otca Thomasa Philippa, ktorých Cirkev sankcionovala už v roku 1956, aby sa potom stali v 70. rokoch slávni (najmä Vanier), pričom sa ich škandál prevalil až krátko po Vanierovej smrti, po tom, ako pápež František ešte stihol poslať oslavné smútočné posolstvo k jeho pohrebu.
Podobný bol aj prípad zakladateľa Kristových legionárov Marciala Maciela Degollada, ktorého tiež vyšetrovali v 50. rokoch, následkom čoho sa musel vzdať všetkých funkcií a opustiť Rím. Už v roku 1948 ho ako prví obvinili jezuiti a materiál ohľadom jeho osoby bol známy. V 70., 80. a 90. rokoch sa však tento bigamista, deviant a manipulátor tešil priazni Jána Pavla II., ktorý odmietal uveriť podozrivým hláseniam o Degolladovej osobe.
Podobný bol prípad kňaza spojený s kauzou blahorečenia Fultona Sheena. Blahorečenie známeho amerického preláta bolo odložené, pretože sa vyskytli podozrenia, že údajne kryl známeho devianta, kňaza Gerarda Guliho. V skutočnosti sa však ukázalo, že kňaza podporil a vrátil do pastorácie až nový, pokrokovo-liberálny biskup Hogan. Čo je ešte príznačnejšie: akonáhle sa začiatkom 60. rokov prevalil škandál s otcom Gulim, okamžite bol suspendovaný a vyradený z pastorácie. Aj arcibiskup Sheen ho odmietol na základe predchádzajúcich zistení revitalizovať. V novej, pokrokovej dobe potom nehatene bašoval v pastorácii, až kým ho neprichytili v roku 1989 laici v domove dôchodcov, kde sexuálne obťažoval starú ženu:
Abbé Pierre patril z týchto predátorov k tým najslávnejším. Stal sa doslova miláčikom ľavicových a liberálnych médií a ako píše historička Axelle Brodiez-Dolinová vo svojej najnovšej biografii o Abbé Pierreovi, patril k „najpopulárnejším Francúzom všetkých čias“. Dodajme, že sa okolo neho vznášala aureola „otca bezdomovcov“ a liberálne sekularistické médiá ho „kanonizovali“ už počas jeho života.
https://www.katholisch.de/kirche-international/historikerin-kirche-versagte-massiv-bei-abbe-pierre
O kauze Abbé Pierra sme už na portáli Christianitas.sk písali v čase, keď sa začali množiť žaloby ešte žijúcich obetí jeho vyčíňania:
Samozrejme, nikto dnes už v Cirkvi nerieši jeho heterodoxné vyjadrenia, ktorými zaplavoval médiá počas desaťročí svojej kariéry, pretože tie a im podobné sa stali pevnou súčasťou synodálneho napredovania. Abbé Pierre bol hviezdou pokrokovej Cirkvi a doslova synodálne vanul už v 50. rokoch.
Historička Brodiez-Dolinová však podrobne odhaľuje fakt, že Abbé Pierre bol v 50. rokoch Cirkvou vyšetrovaný a postihovaný nielen kvôli herézam, ale predovšetkým kvôli sexuálnym deliktom a machináciám s vyzbieranými peniazmi. A že bol dokonca donútený absolvovať pobyt na psychiatrii. Keď v zime 1953/54 zasiahla Francúzsko vlna chladu, Abbé Pierre spustil rozhlasovými výzvami na pomoc bezdomovcom celoštátnu a medzinárodnú vlnu pomoci, čo nepochybne prispelo k jeho popularite. Podľa Brodiez-Dolinovej sa však kňaz už počas úspešnej propagačnej cesty do USA na prelome rokov dopustil viacerých sexuálnych útokov.
Brodiez-Dolinová uvádza:
„V jeho vatikánskom spise sa objavujú tri prvky, ktoré sú v očiach Ríma rovnako dôležité: jeho finančná nezodpovednosť – peniaze zveril od roku 1954 notoricky známemu podvodníkovi, jeho komunistické sklony a jeho sexuálne zvrátenosti. Dostatočný dôvod na to, aby sa hierarchia veľmi znepokojila.“
Podľa jej rozprávania bol rok 1957 kľúčový. Sväté ofícium, predchodca dnešného vatikánskeho Dikastéria pre náuku viery, uzavrelo jeho prípad na jar. Od jesene bol Abbé Pierre na podnet cirkevného vedenia a ním založeného spoločenstva Emauzy niekoľko mesiacov liečený na psychiatrickej klinike vo Švajčiarsku.
Cirkevné archívy naznačujú, že k ďalším sexuálnym útokom alebo dokonca znásilneniam maloletých muselo podľa historičky dôjsť niekedy na jeseň rok predtým. Teraz historička tiež považuje za dosť pravdepodobné, že kňaz bol v tom čase zapletený do celonárodného sexuálneho škandálu, ktorý však vyšiel najavo až v januári 1959. „Aféra ružového baletu“, v ktorej boli maloleté dievčatá omámené a po choreograficky natočených tancoch predstavené mužom z vysokej spoločnosti, stála okrem iných jeho miesto aj vtedajšieho predsedu parlamentu Andrého Le Troquera. V súhrnnom dokumente z roku 1964 parížsky pomocný biskup a neskôr kardinál Pierre Veuillot poznamenáva k tomuto zvrátenému konaniu Abbého Pierra: „Mladé dievčatá sú týmto poznačené na celý život.“
Tu však prichádza kľúčový moment. Abbé Pierre cíti zrejme vanutie doby a namiesto toho, aby sa kajal, zúri, že ho chcú odstrániť z vedenia jeho Emauz. Podľa historičky ho to „nahnevalo a naplnilo neuveriteľnou energiou“. To všetko sa dalo ešte udržať pod kontrolou, kým bola Cirkev riadená podľa starých zásad. Ešte aj portál Katholisch.de (možno nedomýšľajúc, aký je v Brodiez-Dolinovej výpovedi rok 1964 symbolický, pretože v roku 1965 skončil koncil a obrat bol dokončený) sumarizuje svedectvo historičky nasledovne:
„Podľa historičky bol Abbé Pierre stále pod prísnou kontrolou až do roku 1964; potom sa podmienky postupne uvoľňovali so zmenami vo vedení – až kým v roku 1972 prakticky nezmizol z dohľadu Cirkvi (?). Keď sa v 80. rokoch 20. storočia vrátil do centra pozornosti, Cirkev na neho už nemala žiadny vplyv (?), uvádza Brodiez-Dolinová: „Bol príliš známy a teraz výlučne stelesňoval „Emauzy“.“
Netreba snáď dodávať, že kauzalita je taká zjavná, rovnako ako v ďalších prípadoch, že nie je ťažké urobiť si záver, prečo je dnes toľko sexuálnych škandálov v Cirkvi. Nie preto, žeby kedysi boli katolíci alebo kňazi nutne lepší a morálnejší (v 10. storočí, v ére tzv. pornokracie tiež bujnela v klére homosexualita a zvrátenosť), ale bola vôľa postihovať ich a trestať. Koncil uvoľnil stavidlá a všetci tí, čo sa aspoň v strachu krčili po kútoch, ak už neboli rovno postihnutí, okamžite zacítili príležitosť. A nemýlili sa…
Branislav Michalka
Zdroj: La Croix, Katholisch.de, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
