Hlavnou pohromou súčasného Švédska je teror pouličných gangov

Hlavnou pohromou súčasného Švédska je teror pouličných gangov

Štát sa ponoril do nočnej mory pouličných prestreliek, výbuchov, vrážd a lúpeží.

Nočnou morou je, že arabské gangy si vychovávajú „dôstojných“ nástupcov – vo Švédsku čoraz častejšie dochádza k vraždám, ktoré páchajú maloletí tínedžeri v roli nájomných vrahov.

Rodení Švédi sú šokovaní tým, ako rýchlo sa ich krajina, kedysi tichá, pokojná a prosperujúca, prepadla do pekla. Teraz sú niektoré švédske mestá takmer rovnako nebezpečné ako blízkovýchodné hotspoty. Ukázalo sa, že to bola odplata za takmer desaťročie „tolerancie“ – napokon, počnúc rokom 2015 a takmer až donedávna, keď sa začali trochu uťahovať skrutky, sa do krajiny takmer nekontrolovateľne dostávali davy migrantov. Prišelci si na nové miesto zvykli a predstavujú si, že sú „vlci“ a Švédi sú „ovce“.

Švédsko zahalila aura kolektívneho strachu: ľudia sa čoraz viac boja vyjsť do ulíc, najmä večer. Švédsky televízny kanál SVT o tom hovoril s niektorými obyvateľmi.

„Vyhýbam sa chodeniu do obchodu neskoro večer. Ak musím ísť o takomto čase von, snažím sa mať niekoho blízko seba, aby išiel so mnou,“ hovorí 24-ročná Saga.

Možno ju pochopiť, pretože práve mladé dievčatá sú voči lupičom a násilníkom najbezbrannejšie. Dnes sa takmer každý druhý Švéd vo veku 16 až 19 rokov cíti na ulici neisto. Pocit strachu však čoraz častejšie pociťujú aj muži, najmä v skupine 45 až 54 rokov.

„Niekedy, keď prídem v noci domov z práce, okolo krúžia policajné helikoptéry a vy neviete, čo sa deje,“ sťažuje sa 35-ročný Eric.

Britský spravodajský kanál „Sky News“ nedávno zverejnil veľkú reportáž o švédskom organizovanom zločine. Britský reportér sa rozprával na parkovisku na predmestí Uppsaly s mladým „tiež Švédom“ Adamom, ktorý vstúpil do kriminálneho sveta ako deväťročný. Úprimne povedal novinárovi, koľko peňazí možno vo Švédsku „vyzbierať“ vykonávaním príkazov na vraždu alebo zmrzačenie.

„Ak niekoho strelíte do nohy, dostanete 50.000 korún. Predtým ponúkali za vraždu milión korún, no teraz ceny výrazne klesli – ľudí, ktorí si takto chcú privyrobiť, je veľa. Ja sám sa o svoju bezpečnosť neobávam, pretože som zničil takmer všetkých svojich nepriateľov. Spáchal som už veľa zločinov a niekoľkokrát som bol vo väzení. V živote som videl veľa svinstiev. Videl som zabíjať ľudí. Videl som ich zomierať, zmrzačiť a vidieť ich matky plakať v zúfalstve.“

Adam priznal, že nedávno „zarobil“ okolo dvoch „králikov“ (asi 2 milióny korún). Priznáva, že jeho práca zahŕňa riziká – nedávno sa napríklad so svojimi komplicmi zaoberal členmi konkurenčného gangu, ktorí vtrhli na ich územie.

„Boli tam moji chlapci a chytili ich. Viem, kto je za tým a teraz je s nimi koniec. Už tu nie sú,“ hovorí Adam.

Prijal fakt, že zomrie ako zločinec.

„Osobne nikdy neodídem. Neviem si predstaviť život bez gangu – je to moja rodina,“ hovorí.

Potom sa ten istý anglický novinár rozprával s vysokopostaveným švédskym policajtom Jale Polareviusom. Ukázal Britovi inzerát uverejnený na sociálnych sieťach o „práci“: ponúka sa za relatívne malú sumu 60.000 ísť na určité miesto a zabiť určitú osobu v čiapke Gucci (tradičný odev pre členov gangu vo Švédsku).

Švédski experti vyzývajú občanov, aby neklesali na duchu – tvrdia, že napriek tomu, že za posledné desaťročie sa v krajine zvýšilo percento vrážd, znížilo sa percento pouličných útokov, lúpeží a znásilnení.

Podľa oficiálnych štatistík za obdobie rokov 2013 až 2023 počet vrážd vo Švédsku vzrástol o 53%. Útoky a znásilnenia spáchané v uliciach pritom klesli o 27%. Počet pouličných lúpeží sa znížil o 39%. Tieto štatistiky znamenajú jedno: švédska kriminalita – z chaotickej, neusporiadanej – čoraz častejšie smeruje k organizovanému zločinu, najmä k obchodovaniu s drogami. A nárast počtu vrážd je spôsobený tým, že gangy si agresívne rozdeľujú územia, ktorých je stále málo, a sú nútené bojovať o susedné rajóny.

Toto leto sa ukázalo byť vo Švédsku obzvlášť drsné, čo sa týka pouličného banditizmu – zločinci sa správajú maximálne drzo. Médiá napríklad písali o tom, ako 22. júla niekto oblečený celý v čiernom hodil granát na jeden z obchodov vo štvrti Geneta (na štokholmskom predmestí Södertälje). Zranilo sa niekoľko náhodných okoloidúcich, jednu zranenú ženu musel previezť do nemocnice vrtuľník – pri jej záchrane rozhodovali minúty. Ešte predchádzajúci zločin ani nevychladol, na druhý deň, takmer na tom istom mieste, bol postrelený ďalší muž.

Takéto prípady sa stávajú veľmi často – a zakaždým si Švédi spomenú, že súčasného premiéra Ulfa Kristerssona nominovala koalícia, ktorá pred dvoma rokmi vyhrala parlamentné voľby vďaka prísľubu potláčania kriminality. No zatiaľ štatistiky nie sú obzvlášť upokojujúce.

Len tento rok, ktorý ani zďaleka nekončí, sa vo Švédsku vyskytlo už vyše pol druhej stovky prípadov pouličných prestreliek, v ktorých bolo zabitých 20 ľudí a 26 bolo zranených. V roku 2023 bolo v celej krajine hlásených 53 úmrtí spôsobených zbraňami. V roku 2022 bolo takýchto vrážd 62, pričom na krajinu s 10 miliónmi obyvateľmi je to priveľa…

Politika Kristerssonovej vlády proti zločinu zahŕňa prísnejšie tresty za zločiny zahŕňajúce strelné zbrane, pričom v krajine nedávno boli tresty až doživotné. Asi najpozoruhodnejšou iniciatívou v tomto smere však bolo vytvorenie takzvaných bezpečnostných zón. Zákon, ktorý vstúpil do platnosti v apríli, umožňuje polícii dočasne označiť akúkoľvek oblasť na mape krajiny, kde sa domnievajú, že sa násilie šíri, ako „bezpečnú zónu“. V týchto zónach môžu teraz strážcovia zákona zastaviť a prehľadať každého obyvateľa bez udania dôvodu.

Prvá „bezpečnostná zóna“ bola vytvorená v júni v centrálnej oblasti Norrköpingu po niekoľkých po sebe nasledujúcich prípadoch útokov banditov na tamojších občanov. Druhá vznikla v Genete — po streľbe jedného z obyvateľov na schodisku bytového domu začiatkom júla. „Bezpečnostná zóna“ v Genete fungovala dva týždne – a počas tých dní tam bol pokoj. Zločinci, ktorí videli na uliciach hustú prítomnosť polície a na oblohe hliadkovali drony, sa radšej schovali do svojich dier. No len čo sa zrušil prísny režim, o dva dni neskôr došlo v štvrti k výbuchu v obchode, do ktorého hodili granty. Za tento trestný čin boli zadržaní dvaja tínedžeri. A keď na druhý deň na jednej z ulíc zastrelili mladého muža, usvedčenými páchateľmi boli opäť dvaja mladíci…

A práve toto je to najhoršie – gangy čoraz viac lákajú tínedžerov a deti, aby sa zúčastnili na ich vybavovaní účtov. Široko sa o tom hovorilo v septembri minulého roka, keď v lese na štokholmskom predmestí Jordbro našli mŕtvoly dvoch tínedžerov, 14-ročného Mohameda a Leitha, ktorí zmizli pred niekoľkými mesiacmi. Obaja sa už predtým dostali do pozornosti strážcov zákona v súvislosti s priestupkami, ktorých sa dopustili. Vyšetrovatelia predpokladali, že tínedžeri boli zabití, pretože súhlasili s tým, že sa stanú nájomnými vrahmi, ale svoju úlohu nesplnili.

Noviny „Aftonbladet“ venovali tomuto incidentu rozsiahly materiál.

„Sú to deti, ktorým hrozí, že sa stanú ‚vojakmi‘ kriminálneho prostredia, ak komunita nezareaguje včas,“ povedal novinárom predstaviteľ miestnej samosprávy He Bolund. Odvtedy sa mladistvým vrahom hovorí „vojaci“.

Anen Makbul, zamestnankyňa administratívy v Jordbro, ktorá sa špecializuje na sociálnu prácu s tínedžermi, vysvetľuje, že banditi nemusia v tomto prostredí dlho hľadať účinkujúcich – neplnoletí sa radi prihlásia aj sami. Skutočnosť, že patrí do gangu, pozdvihuje tínedžera v jeho vlastných očiach, dáva mu príjemný pocit jeho dôležitosti, zapojenia sa do moci nad životom a smrťou iných ľudí. Dôležitú úlohu opäť zohrávajú peniaze, ktoré sa dajú zarobiť v gangu – najmä u tínedžerov, ktorí sú vždy bez peňazí. Odborníci sa tiež domnievajú, že jedným z dôvodov nárastu krutosti detí je popularizácia násilia v médiách. Najdôležitejšie však je, že tínedžeri sa nemusia obávať tvrdého trestu. Ak v súlade so švédskym trestným právom môže dospelý vrah dostať dlhý trest odňatia slobody, potom tínedžer, ktorý spácha rovnaký trestný čin, dostane tri až štyri roky v nápravnovýchovnej internátnej škole.

Tínedžeri často vytvárajú a zverejňujú špeciálne typy videí na TikTok – ktoré, ako dúfajú, budú fungovať ako „sprievodné dokumenty“, odporúčacie listy pri vstupe do gangu. Podobné videá sú natočené aj ako dôkaz o dokončení objednávky.

Napríklad koncom minulého roka v štokholmskej štvrti Gubbengen 14- a 15-roční tínedžeri, ktorí utiekli z internátnej školy, rozstrieľali byt prenajatý dospelým banditom, ktorý je teraz cez Interpol na medzinárodnom zozname hľadaných osôb. Strieľali z pištolí a automatických zbraní na okno a dvere – a ich akciu natáčali. Boli zatknutí a vypočúvaní. Polícia mala podozrenie, že títo tínedžeri sú členmi jednej zo zločineckých sietí, kde slúžia ako likvidátori. Podozrenia sa potvrdili.

Nedávno boli „vojaci“ zo Švédska videní v susednom Dánsku, kde spáchali niekoľko vrážd. Práve dánska televízia TV2 zverejnila ceny za služby mladých švédskych zabijakov. V inzerátoch zverejnených na internete sa od mladých zločincov žiada, aby obeť strelili do hlavy alebo po nej hodili ručný granát. Ceny sa pohybujú od 300.000 do 500.000 švédskych korún.

„Je veľmi desivé, že vo Švédsku je toľko mladých ľudí, ktorí sú páchateľmi takých závažných zločinov. Myslím si, že prevažná väčšina Dánov sa ťažko zmieruje s tým, že v krajine na druhej strane Oresundského prielivu sú ľudia, ktorí sú takí suroví. Vyvinieme tlak na Švédsko, aby prevzalo zodpovednosť za to, čo sa deje,“ hovorí dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard a vyzýva Štokholm, aby sprísnil boj proti kriminalite mládeže.

Nedávno švédska televízna stanica SVT (Sveriges Television) informovala, že v tomto roku sa v porovnaní s minulým rokom počet prípadov, keď boli maloletí využívaní ako vrahovia, strojnásobil.

Ku koncu júla 2024 bolo do takýchto prípadov zapletených 93 tínedžerov (niektorí sami stlačili spúšť, iní stáli na stráži) — kým pred rokom ich bolo 26.

Podľa Hanny Paradis, pracovníčky operačného oddelenia švédskeho policajného oddelenia, ceny, ktoré si zločinci účtujú za hlavy svojich obetí, dosahujú 90.000 dolárov. Nábor účinkujúcich sa realizuje najmä na sociálnych sieťach. Na policajných staniciach novinárom hovoria, že na to, aby toto zlo porazili, musia sa najskôr vysporiadať s iným – s prílevom nelegálnych strelných zbraní do krajiny. Vo Švédsku je ich toľko, že prístup k ním nie je ťažký. Podľa polície, ak si tínedžer zrazu chce zaobstarať zbraň, často mu na to stačí jeden deň. No a k drogám sa dostane ešte rýchlejšie. Nedovolené zbrane vo Švédsku pochádzajú najmä z Balkánu. Podľa polície je otázkou času, kedy začnú prichádzať z Ukrajiny…

Vitalij Lekomcev, Stoletie