Dlhoročný člen SNS Anton Hrnko má poriadne v zuboch Andreja Danka, bývalého predsedu parlamentu a predsedu SNS. „Súvisí to s tým, že keď nadškrtol myšlienku opätovného kandidovania za predsedu, tak som mu povedal, že ho nepodporím,” vysvetlil s tým, že pochopil, že Danko nemá sebareflexiu. Hrnko sa tiež s ďalšími dištancujú od nominantov SNS, ktorých dnes prešetruje polícia v kauzách ako Dobytkár či Štátne lesy. „Danko hneď po voľbách v roku 2016 povedal, že nemôže menovať do pozícií v štátnych firmách členov SNS, lebo by mohli kradnúť. Členovia SNS tieto pozície nedostali, dostali ich ľudia, ktorých si on vybral,” hovorí Hrnko s tým, že nešlo o nominantov SNS, ale Danka.
Pán Hrnko, podľa vašich statusov na facebooku ste doslova na vojnovej lodi s bývalým predsedom parlamentu a predsedom SNS Andrejom Dankom. Dištancujete sa od Dankových nominantov v kauzách, ktoré preveruje polícia, zverejnili ste k tomu vyhlásenie spolu s ďalším bývalým poslancom národnej rady Štefanom Zelníkom a predsedami niektorých krajských štruktúr. Čo sa stalo?
Asi sme sa rozkmotrili. Súvisí to s tým, že on keď nadškrtol myšlienku opätovného kandidovania za predsedu, tak som mu povedal, že ho nepodporím. Neviem, ako to pochopil, ale následne ma nazval neobyčajne zlým človekom a to len preto, že som ho odmietol podporiť. Asi tak to vzniklo.
Vyzerá, že máte celkom prehľad o aktivitách Andreja Danka, informácie v strane evidentne prúdia...
Momentálne už nechodí po okresných štruktúrach, ktoré ho odmietli, ale chodí po 200 schválených delegátoch nadchádzajúceho snemu. Má ich zoznam, obchádza ich a presviedča ich, že je jediný, kto je schopný poučiť sa zo svojich chýb, že už vie napraviť svoje chyby, vie, čo má robiť a že on je jediný schopný vytiahnuť stranu z dna, do ktorého ju on dostal. Osobne si myslím, že on je momentálne možno schopný presvedčiť 200 delegátov, ktorí prídu na snem, ale nie je schopný presvedčiť voličov, aby SNS prežila.
V súvislosti s presviedčaním delegátov – to presviedčanie súvisí aj s ponúkaním budúcich postov v strane a na kandidátnej listine do parlamentu? Na sociálnej sieti ste mu napísali: „Zhruba 40 si sľúbil post podpredsedu a zhruba 70 miesto v prvej desiatke na kandidátke.” Aj takto presviedča Andrej Danko podľa vás delegátov?
No, hej. Také mám informácie, mám aj iné informácie, čo ponúka a všetko to budeme vyhodnocovať.
Tak kolujú historky aj z minulosti v súvislosti s inými politikmi, aké kariérne postupy nasľubovali, len, žiaľ, viacerým na jedno miesto…
Áno, áno, sľubuje sa vo veľkom. Kým za našej éry platilo, že „nikto nemôže toľko sľúbiť, koľko ja môžem splniť”, dnes to neplatí. Andrej Danko razí momentálne politickú cestu smeráckeho „sľuby nie sú na to, aby sa plnili”.
Vy preferujete na post predsedu strany kandidáta, bývalého poslanca parlamentu Radovana Baláža.
Áno, pretože je to človek, ktorý prešiel štruktúry SNS od mládežníka až po poslanca. Dokázal, že je čestný človek a že je ten, kto by mohol tú značku SNS ešte potiahnuť ďalej. Lebo tá značka sa, žiaľbohu, cez svojich predsedov dostala do štádia, že sa nemusí dožiť ako relevantná politická strana 150. výročia svojho založenia.
Čím to je, že máte na čele vždy, použijem mierny výraz, veľmi kontroverzných predsedov?
Nuž, keď sa v 98. roku dostal Dzurinda k moci a začalo sa to kaziť, zastavil som vtedy Františka Mikloška a povedal som mu: „Fero, nehnevaj sa, čo sa deje? Veď národ potrebuje aspoň jednu stranu, ktorá by bola slušná, potrebuje politiku, ktorá by bola pre ľudí a nezvrhlo by sa to na bohapusté rozoberanie štátneho majetku.” A on mi odpovedal: „Vieš, Tóno, peniaze sú veľký mág.” Ak má byť slovenská politika len o tom, čo kto zo svojej politickej funkcie nadojí alebo získa, tak je to strašne zle.
Slovenská politika sa musí už konečne oddeliť od tohoto zneužívania politickej moci na osobné prospechy. Ja som, žiaľbohu, uveril v roku 2015, že Andrej Danko bude tým človekom, ktorý nejakým spôsobom zmení slovenskú politiku. V súvislosti s tým, čo sa deje okolo SNS a čo sa pripisuje SNS, tak hovorím, že žiaľ, žiaľ, som uveril, lebo obyčajní členovia a poslanci SNS s tým nemajú nič spoločné, ale všetko sa na nich valí.
Andrej Danko hneď po voľbách v roku 2016 povedal, že nemôže menovať do pozícií v štátnych firmách členov SNS, lebo by mohli kradnúť. Členovia SNS tieto pozície nedostali, dostali ich ľudia, ktorých si on vybral a teraz všetky tie veci, ktoré sa v minulosti udiali v súvislosti s jeho nomináciami, sú pripisované SNS. Ja nie som ochotný to tolerovať a ani ďalší politici SNS to nemienia trpieť, lebo to neboli nominanti strany, ale predsedu SNS Andreja Danka. My chceme teraz spraviť aspoň niečo pre to, aby bola značka formálne očistená a mohla sa reálne v budúcnosti uchádzať o dôveru voličov.
Neviem, či to po všetkých tých veciach, ešte budú voliči akceptovať, ale určite musíme vymeniť vedenie. Tá loď, ktorá sa dnes potápa, chceme, aby raz ešte mohla plávať.
To vaše verejné vyhlásenie o dištancovaní sa od Andreja Danka a jeho nominantov, tá výzva, nech už nekandiduje, lebo potopil stranu, s akými odozvami sa to stretlo?
Prečítalo si to 30 000 ľudí a reakcie mám také aj také. Prečo sme vyhlásenie urobili až teraz, zverejním v najbližšom čase.
My sme na webe zverejnili cez víkend krátku správu o tomto vyhlásení a ľudí dosť zaujímalo, prečo sa až teraz dištancujete, je dôležité vedieť to pre nich.
Poviem vám to tak obrazne: pokiaľ loď pláva, základným princípom navigácie je, že dôstojníci na tej lodi nemôžu pred posádkou kritizovať kapitána, aby nepodrazili jeho autoritu a loď sa predčasne nepotopila. Ale keď loď narazila na plytčinu, potápa sa a kapitán nie je ochotný vyvodiť dôsledky, tak dôstojníci musia už aj posádke povedať, čo sa deje.
Keby sme to, dajme tomu, povedali pred voľbami, výsledok volieb by sa pripísal nám, že my sme zapríčinili potápanie lode. Keď si ale zoberiete aj veci, ktoré súvisia s kampaňou SNS do volieb 2020, tak my sme urobili všetko preto, ja osobne som tiež prispel na kampaň, aby sa strana nepotopila. Snažili sme sa, aby sme sa dostali do parlamentu. A keby sme sa tam dostali, boli sme už vtedy pripravení na zmenu riadenia strany. Problém je, že sme sa dostali do štádia, že sme ledva prekročili hranicu troch percent, keď štát prispeje na politickú stranu, inak by sme ešte aj o tie naše peniaze prišli. Osobne by som sa dostal na mizinu, lebo som tam investoval všetky peniaze, ktoré som mal.
Takže vám ani nenapadlo, že by ten výsledok mohol byť taký nízky?
To nie. Som však rád, že sa to neskončilo ešte horšie a peniaze sa mi vrátili. Ten definitívny moment, keď som sa rozhodol, že už to ďalej takto nejde, sa stal niekedy v máji na predsedníctve strany, keď som zistil, že predseda nie je absolútne schopný žiadnej sebareflexie.
Posledná otázka, stručne vás poprosím názor na súčasnú vládu Igora Matoviča?
Je to väčšia katastrofa pre Slovensko ako tatarský alebo turecký vpád.
