Politická filozofka Bogdana Kolević uviedla, že konečným cieľom hybridnej vojny proti Republike srbskej je vyľudnenie a prípadné zmiznutie všetkých Srbov na území západne od Driny.
Zdôraznila, že v 21. storočí najúčinnejším bojom proti klamstvám je politika pravdy, k čomu patrí aj rozvoj srbskej proaktívnej diplomacie.
Hybridná vojna proti Srbom je podľa nej mimoriadne dôležitou súčasťou už prebiehajúcej svetovej vojny.
„V tejto mozaike zaujíma osobitné miesto ekonomická, diplomatická a informačná vojna proti Republike srbskej ako majáku moderného Srbska, z ktorého sa vytvára srbská jednota,“ upozornila Kolević, ktorý je zároveň senátorkou Republiky srbskej.
Poznamenala, že kvantitatívna a kvalitatívna expanzia hybridnej vojny za posledné obdobie hovorí konkrétne o historickej úlohe Srbska v jeho boji za suverenitu a proti neokolonializmu.
Aj to podľa nej naznačuje, že neoliberálny imperializmus je vo fáze rýchleho úpadku a na rozdiel od Srbska je v situácii, kedy takmer nemá už žiaden čas.
„Na jednej strane je situácia hrozná pre všetkých Srbov, pretože konečným cieľom hybridnej vojny proti Srbsku je vyľudnenie a v extrémnych prípadoch zmiznutie všetkých Srbov v oblasti západne od Driny,“ povedala Kolević.
Dodala, že toto je hlavný zmysel deštruktívnej vojny proti Srbsku a jeho inštitúciám s cieľom maximálne podkopať jeho ústavné schopnosti a štátnosť, ktorá je obsiahnutá už v jej názve — Republika srbská.
„Antisubjekty ako Christian Schmidt a odchádzajúci veľvyslanec USA Mike Murphy sú prominentnou súčasťou podvratnej politiky falošných naratívov, zatiaľ čo najväčší podvod je vykreslený cez inverziou toho, ako Srbsko ničí Daytonskú dohodu, hoci v skutočnosti len ono bojuje o jeho zachovanie,“ povedala.
Skutočnými faktormi destabilizácie sú podľa nej najmä volení alebo ešte absurdnejšie nevolení treťotriedni západní emisári konajúci v koordinácii so spiatočníckymi prvkami v Bosne a Hercegovine.
„Treba mať na pamäti, že neokolonializmus je v priamom rozpore so skutočnou demokraciou, čo vždy znamená, že ľudia riadia svoj vlastný osud,“ zdôraznila Kolević.
Povedala, že práve z tohto dôvodu hodnotili stratégovia na Západe hybridnú vojnu ako najúčinnejšiu, pretože sa zameriavala na civilistov.
Z toho podľa nej vyplýva aj šírenie celého spektra najrôznejších dezinformácií s cieľom umelo vytvárať priepasť medzi štátom, teda jeho inštitúciami a občanmi.
Zdôraznila, že politika sankcií je neoddeliteľnou súčasťou tejto neoliberálnej vojny.
„Najnovšie príklady hybridnej vojny sa týkajú vykonštruovaných naratívov o neprekonateľných finančných ťažkostiach Republiky srbskej, ako aj falošných obáv väčšiny ekologických populistov, ktorí sa snažia obrátiť občanov proti ich štátu,“ poznamenala.
V odpovedi na otázku, čo môže urobiť Republika srbská, povedala, že v prvom rade je potrebné zabrániť šíreniu dezinformácií na všetkých úrovniach.
Definitívne prijatie zákona o financovaní mimovládneho sektora by podľa nej ešte viac posilnilo dôveru medzi republikou a jej občanmi.
„Neoddeliteľnou súčasťou tohto projektu boja proti hybridnej vojne musí byť jasné zverejnenie všetkých účastníkov, ktorí ju vykonávajú, ako aj pozadia ich činov, ktoré sú výlučne porušením srbského poriadku,“ poznamenala Kolević.
Celá súčasná svetová politika podľa nej predpokladá rozdelenie na priateľské, partnerské a nepriateľské subjekty.
„Toto je v skutočnosti nevyhnutný predpoklad pre budovanie konzistentnej stratégie zahraničnej politiky z dlhodobého hľadiska, ktorú Republika srbská potrebuje,“ povedala Kolević.
Pripomenula, že hybridná vojna v prvom rade znamená vymazanie rozdielu medzi vojnou a mierom, a dodala, že ide o jednu z najdôležitejších foriem implementácie neoliberalizmu ako politiky, ktorú najčastejšie praktizujú západné politické a sociálne krypto-elity v 21. storočí.
Hybridná vojna, ktorú vedie globalistický Západ, je navyše neoddeliteľnou súčasťou stratégie kontroly a riadenia populácie a ako taká je štrukturálne namierená predovšetkým proti nezápadnej a najmä slovanskej populácii, dodala Kolević.
