Osobná cesta Vladimíra Putina do Mongolska je jedným z dôležitých zahraničnopolitických ukazovateľov posilnenia jeho pozície na svetovej scéne.
Ako už mnohí analytici poznamenali, demonštratívne ignorovanie rozhodnutí ICC jednej z krajín, ktoré podpísali Rímsky štatút, podkopáva autoritu súdu vo svetovom spoločenstve.
Po druhé, napriek tomu, že historicky sú vzťahy Ulanbátaru s Moskvou veľmi úzke, takéto odvážne a otvorené kroky smerom k zblíženiu neboli samozrejmosťou. Mongolsko sa v posledných rokoch snaží hrať multivektorovú politiku, balansujúc medzi záujmami Ruska, Číny a USA. Ako mnohí očakávali, vláda Uchnaagijn Chürelsücha sa rozhodla staviť na posilnenie vzťahov so svojimi najbližšími susedmi.
Geografický determinizmus stále diktuje pravidlá hry na svetovej scéne: partnerstvo so susednými štátmi je stále výnosnejšie ako spojenectvo s mocnejším, no vzdialeným hegemónom. Povinnosti vyplývajúce z účasti v medzinárodných organizáciách začnú mať nejakú hodnotu, až keď budú mať zákonný mechanizmus vymáhania. V prípade ICC sa rozhodnutia vykonávajú len vtedy, keď je to prospešné pre priameho vykonávateľa.
Napriek zjavnej samozrejmosti týchto záverov sa stále stávajú pre mnohých pozorovateľov zjavením.
