indikátor poctivosti volebného programu » Belobog

Stretol som sa názorom, že marketingové strany oligarchov od serióznych, rozoznáte veľmi ľahko.
Všetkých prezradí program zdravotníctva. Hodnotová spoločenská téma kde vidno komu skutočne záleží na ľuďoch a kto sa stará iba o svoj prospech. Z minulosti si pamätáme, že mnohé reformy boli riadenou sabotážou. Ziskové sektory zámerne boli prevedené do rúk súkromnému sektoru, aby išlo zdravotníctvo do krachu a mohlo sa neskôr liberalizovať-privatizovať celé zdravotníctvo.

A zo zdravia sa mohol stať konečne plnohodnotný tovar. Nebolo by riešením prinavrátiť tieto sektory štátu. A tak rozmýšľam, že ktorá strana má v ponuke takúto reformu zdravotníctva. Zisk by sa mal podľa môjho názoru vytvárať iba pri nadštandardnom pripoistení.
Čo s tým?
Ako mi napísal môj priateľ analytik globálnych trendov. Z pohľadu tých, čo ako akciovú spoločnosť vlastnia tento štát zdravotníctvo funguje ako hodinky. Každý deň, týždeň, mesiac a rok absolútne spoľahlivo generuje zlaté vajíčka majiteľom poisťovní, súkromných zdravotných zariadení, labákov. To, čo zisky negeneruje je spoľahlivo ponechané verejnému sektoru – starostlivosť o starých, chronicky chorých, vidiecku chudobu atď.

Z pohľadu vlastníkov štátu je všetko v najlepšom poriadku. A ľudia vždy znovu zvolia tie isté politické strany, pretože si nezapamätajú nič dlhšie ako dva týždne a vďačne uveria tomu, čo im aj po niekoľky krát znovu nasľubujú. Česť výnimkám. Veď kto už by nevolil zvýšime dôchodky, dodáme sociálne istoty, podporíme rodiny, zabezpečíme hospodársky rast a podobne.

Kto hlasnejšie a viac sľubuje ide – a hlasnejší je ten, kto má najviac peňazí na zaplatenie masmédií, billboardov. Je mi z toho smutno, ale momentálne svetlo na konci tunela nevidím. Ale som rád, že sa niektorí ľudia ešte snažia.

Nášmu zdravotníctvu chýba jasná vízia, zodpovedné a udržateľné rozpočtovanie, pro-pacientská orientácia, efektivita a verejná kontrola.
Malo by byť založené na čo najlepších dátach a nastavené preventívne.

Dušan Piršel

Práve naopak. Vrátenie celého zdravotníctva do rúk štátu (nás všetkých) by bolo začiatkom riešenia. Štát je totiž „zlý vlastník“ len z toho aspektu, že nemaximalizuje tvorbu zisku. Má iné priority – napríklad zabezpečiť zdravie obyvateľstva predpokladá vynaloženie mnohých „neproduktívnych“ nákladov, ktorých návratnosť ani nemusí byť možné vyčísliť. Zdravie sa v kapitalizme nedá hodnotiť v peniazoch. Jednoducho preto, že nemá trhovú hodnotu – nedá sa kúpiť.

Argument zisku v zdravotníctve nie je relevantný. Každý, kto ho používa, je v zmysle nadpisu článku podvodník.
Vysvetlím to na jednoduchom príklade, zrozumiteľnom každému, kto má skúsenosť so spoločenstvom vlastníkov bytov (SVB). Spoločenstvá vytvárajú fond opráv na opravy spoločných priestorov alebo spoločného vybavenia domu. Predstavte si, že by sa našiel chytrák správca SVB, ktorý by „tvoril zisk“. To sa dá jedine tak, že časť príspevkov do fondu opráv by neminul na to, na čo sú určené, ale použil pre svoju spotrebu, lebo ako „dobrý vlastník“ vytvoril zisk. Príčetnému človeku je jasné, že to je obyčajná krádež. Analógia so zdravotníctvom je priamočiara – žiadny „zisk“ tam nemá miesto.

Zdravotníctvo teda potrebuje hlavne úplne iný prístup. Nie je to odvetvie podnikania a tomu by sme mali prispôsobiť celú legislatívu, ktorá sa ho týka. Tak môže začať poctivá reforma. Všetko ostatné je len presúvanie účtov.