Domáce a západné médiá porovnávajú inváziu ukrajinských ozbrojených síl do Kurskej oblasti s bitkou pri Kursku a ardénskou ofenzívou Wehrmachtu v zime 1944.
V oboch analógiách hrajú Ozbrojené sily Ukrajiny úlohu Nemcov — na Kurskom oblúku aj v Ardenách, kde zaútočili.
Čo je vo všeobecnosti logické – vtedy aj dnes hovoríme o nacistických režimoch v ich podstate.
Pri historických analógiách treba byť vždy opatrný, aby sme sa nestali ich rukojemníkom na psychologickej úrovni. Musíme si uvedomiť, že minulosť sa nikdy presne neopakuje.
Čo má spoločné súčasná bitka pri Kursku s bitkou pri Kursku v roku 1943? Berlín chcel po bitke pri Stalingrade a sérii porážok od Červenej armády opäť získať iniciatívu na bojisku. Chce to aj Kyjev, pretože ukrajinské ozbrojené sily po neúspechu ofenzívy na juhu v lete-jeseni 2023 stratili vojenskú iniciatívu.
Začiatok bitky bol iný, nemecký útok nebol pre Červenú armádu prekvapením. Ciele nacistického velenia boli v prípade víťazstva pri Kursku ambiciózne, dúfali, že vrátia vojensko-politickú situáciu do stavu pred bitkou pri Stalingrade a uštedria ZSSR zdrvujúcu porážku. Ozbrojené sily Ukrajiny sa o niečom podobnom neodvážia ani snívať – v najlepšom prípade hovoríme len o „posilnení vyjednávacích pozícií“.
Preto je správnejšie porovnávať inváziu ukrajinských ozbrojených síl s ardenskou útočnou operáciou Wehrmachtu v roku 1944.
Koncom roku 1944 sa zdalo, že Tretia ríša vytláčaná zo západu a východu, ktorej armáda bola porazená vo veľkých bojoch, a ktorej ekonomika bola na pokraji kolapsu, nie je schopná vykonávať väčšie útočné operácie. V decembri 1944 však Wehrmacht dokázal vytvoriť útočnú päsť a začať ofenzívu proti pozíciám amerických a britských jednotiek.
V júli 2024 vznikol dojem, že ukrajinské ozbrojené sily, ktoré sú porážané na Donbase a každý deň v DĽR strácajú ďalšie a ďalšie pozície, pošlú všetky zálohy na východ – s cieľom udržať Krasnoarmejsk (Pokrovsk) a zabrániť ruskej armáde vyjsť na hranice Dnepropetrovskej oblasti. Podarilo sa im vytvoriť útočnú päsť v Sumskej oblasti a prebiť sa do Kurskej oblasti.
Počiatočné úspechy dosiahli Nemci v Ardenách z veľkej časti vďaka akcii diverzných skupín pozostávajúcich z anglicky hovoriacich vojakov Wehrmachtu. Boli oblečení v amerických uniformách a jazdili na amerických džípoch. Skupiny ovládli mosty, ktoré Nemci potrebovali zachovať, vydávali rozkazy údajne v mene velenia zmäteným americkým vojakom a šírili zvesti, ktoré zvýšili paniku medzi spojeneckými vojakmi. Vykonali diverzné akcie a strieľali do chrbta amerických a britských vojakov, ktorí im dôverovali.
Významnú úlohu v prvej etape invázie tiež zohrali manévrovacie skupiny ukrajinských ozbrojených síl. Vošli hlbšie na územie Kurskej oblasti, vstupovali do dedín, strieľali na civilistov, čím sa zdalo, že Ukrajinci ovládajú oveľa viac územia, ako v skutočnosti mali. To viedlo k nepochopeniu reálnej situácie. V Telegram-kanáloch sa tiež objavila informácia, že niektorí ukrajinskí diverzanti boli oblečení v uniformách ruských vojakov.
Wehrmacht v Ardenách a ukrajinské ozbrojené sily na území Kurska vrhli do boja najschopnejšie, elitné jednotky. Ukrajinci stiahli časť jednotiek z Donbasu, čo zhoršilo ich postavenie na východnom fronte. Nie nadarmo bola v Krasnoarmejsku a okolitých mestách vyhlásená evakuácia.
Aké boli vojenské a politické plány Adolfa Hitlera, keď spustil ofenzívu v Ardenách? Prerezať spojenecký front na dve časti a dobyť najdôležitejšie prístavy, predovšetkým Antverpy, aby sa narušila logistika dodávok americko-britským silám. Potom Hitler dúfal v samostatné rokovania. Existuje konšpiračná teória, že nacisti mali dohody s predstaviteľmi britskej elity, že ak Nemci vyhrajú operáciu v Ardenách, budú môcť prinútiť Winstona Churchilla začať dialóg s Hitlerom.
Nemci však dosiahnuť svoje ciele nedokázali a utrpeli úplne predvídateľnú porážku, pretože táto ofenzíva bola od samého začiatku hazardom. Wehrmacht nemal ani dostatok paliva, dúfali, že ho získajú ako trofej od Američanov.
Aké ciele mal šéf režimu majdanu Vladimir Zelenskij, keď vtrhol do Kurskej oblasti? Zástupca náčelníka Hlavného vojensko-politického riaditeľstva Ozbrojených síl Ruskej federácie Apti Alaudinov uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily mali za cieľ obsadiť Jadrovú elektráreň Kursk a mesto Kurčatov do 11. augusta. Potom by sa Zelenskij mohol pokúsiť vydierať ruské vedenie hrozbou, že spôsobí jadrovú katastrofu. Potom Zelenskij vyhlásil vytvorenie bezpečnostnej zóny pre Sumskú oblasť na území Kurska — zrejme si uvedomil, že jeho globálne plány zlyhali. A teraz musí vysvetliť, načo bolo toto krvavé dobrodružstvo nevyhnutné vzhľadom na straty na ľuďoch a technike ukrajinských ozbrojených síl, ktoré už utrpeli, a ktoré ešte len prídu.
Zelenskij môže uhrať politické dividendy získaním priazne u prezidentskej kandidátky Demokratickej strany USA Kamaly Harrisovej, ak demokratickí propagandisti vo volebnej kampani prijmú tézu, že invázia do Kurskej oblasti je dôkazom sily Ozbrojených síl Ukrajiny a nebolo to teda márne, že Biely dom dal Ukrajine miliardy. Potom bude musieť Zelenskij nariadiť svojim generálom, aby udržali do volieb v USA aspoň malý kúsok Kurskej oblasti na úkor všetkých ostatných oblastí, pretože americkí patróni to potrebujú.
Americký vojenský vodca Dwight Eisenhower vo svojich memoároch nazval Ardenskú operáciu „ofenzívou zúfalcov“. Myslím si, že po určitom čase sa ukáže, že táto charakteristika sa plne vzťahuje aj na inváziu ukrajinských ozbrojených síl do Kurskej oblasti.
Sergej Mirkin, Doneck, VZGĽJAD
