Rad októbrových dní ma desí,
keď bez tepla už slnko svieti
a príroda keď oblečie si
tie smutné, fádne toalety:
babského leta striebro vesí
na bodliaky a suché kvety
a v modrej diaľke ponad lesy,
keď kŕdeľ vtákov k juhu letí.
Až prídete, ó, povedzte mi,
či ozaj večná jar je tam!
Tu mrazí srdce smútok nemý,
keď na tú púšť sa pozerám,
a vždy keď kvitnú chryzantémy,
na jar ja s plačom spomínam.
