V jemnej hmle naružovelej
modrá tmie sa Fudžijama,
v záhrade, kde kvitnú ruže
a horí mak, stojí dáma,
malá ona – a len účes,
čo zdobí temeno hlavy,
urobil ju trochu väčšou.
Drobnou rukou kŕmi pávy –
(zlato, striebro, oheň, dúha,
všetky farby po nich hrajú).
Krásni vtáci prespevujú
na rozkvitlých vetvách čaju.
A potom si hrá na lutnu,
– pieseň zvoní vonným krajom:
snáď plač lásky, výkrik túžby
za vzdialeným samurajom.
– Zdá sa ti, že Hokusai
namaľoval obraz s dámou,
pávy, kvety a motýle
aj s dymavou Fudžijamou;
fúkol vetrík, sníčok zmizol,
obraz fatamorgánový.
Hľa, čo fantázie vzbudil
japonský Váš župan nový.
